Medailón prechádzajúci dejinami

Miňo Tichý nie je úplne neznámy autor. Dosiahol už úspechy v literárnych súťažiach Martinus cena fantázie, Poviedka Istrocon a SlavCon a zručnosti získané pri písaní poviedok zužitkoval vo svojej románovej prvotine. Presnejšie by sa dalo povedať, že ide o prózu vyskladanú z príbehov odohrávajúcich sa v rôznych desaťročiach 20. storočia, pričom niektoré spájajú rovnaké postavy posunuté v čase. Kľúčový je tu však medailón prechádzajúci v priebehu rokov do vlastníctva rôznych majiteľov, pričom im dokáže priniesť šťastie, ak správne vystihnú situáciu, keď je to žiadané. Fantastické ozvláštnenie však autor nevyužíva samoúčelne, s postavami sa život nemazná, žijú tragické životy a sú svedkami zlomových udalostí celého Slovenska.

Čo znamená mať v živote šťastie? Mnohým ľuďom ihneď napadne, že by sa mohlo spájať s hmotnými statkami, ale Miňo Tichý zvolil odlišný prístup. Jeho hrdinovia potrebujú predovšetkým prežiť, pretože sa ocitajú v kritických situáciách. Akékoľvek iné šťastie je bonus. Román začína v roku 1918, keď má do Žiliny prísť Vavro Šrobár, aby v nej organizoval štátnu správu. Lenže nepriateľské sily majú v pláne zabiť ho, takže kľúčové je zabrániť atentátu. Na scéne sa objavuje prvá postava s amuletom, ktorého silu využije práve na odhalenie vražednej siete. Zároveň sa tu s dejom prelína retrospektívny príbeh o objavení sa amuletu a keďže tento je skôr len načrtnutý, predstavuje potenciál na prípadný ďalší román.

Temnota ukrytá na periférii

Postupne sa presunieme do slovenského fašistického štátu, staneme sa svedkami života nešťastného židovského chlapca, ktorého rodičia boli odvezení preč v nákladnom vlaku. O desaťročia neskôr sa hlavnou postavou stáva bývalý hrdina SNP s vlastným tragickým životom a posledný príbeh presahuje do nedávnej minulosti, aby sa životy niektorých hrdinov ešte stretli a nite osudu dotvorili výsledný obraz. Keďže sa dej presúva v priebehu storočia, nie je veľký priestor na hlbší psychologický ponor, no aj útržky udalostí stačia na to, aby čitateľstvo videlo, aké zmarené dokázali byť životy pod vplyvom nešťastných okolností. Na krátkom priestore dokáže autor vykresliť drámu tak, že je nevyhnutné pokračovať v čítaní, aby sa uspokojila zvedavosť.

Silnou stránkou písania Miňa Tichého sú opisy Žiliny, jej centra aj periférie. Sú to ľudia, ale aj priestory, ktoré tu zohrávajú veľmi dôležitú úlohu. Rozpadnuté budovy, podzemia stavieb, neporiadok, zanedbanosť, špina, tma pivníc, v ktorých sa skrýva zlo.

Je potrebné oceniť, že autor zbytočne neplytval fantastickými prvkami a využil ich len príležitostne, no naozaj efektne. Od pôvodných fantasy motívov postupne prechádza k hororovým a predovšetkým posledná časť románu o vyšetrovaní vrážd detí je naozaj zlovestným čítaním. Ako bolo spomenuté v úvode, tvorbu Miňa Tichého sa oplatí sledovať aj v budúcnosti, pretože minimálne v Mračnách nad Žilinou ukázal svoj literárny talent a aj zanietenie pre písanie napínavých príbehov.

Miňo Tichý: Mračná nad Žilinou

Artis Omnis, 2024

Zobraziť diskusiu (0)