Ján Blažovský
4.1.2020

Murakamiho pieseň vetra

Niektorí spisovatelia sa k svojim prvotinám neradi hlásia a nie sú nadšení, keď sa opätovne ich debuty vydávajú. No a existujú autori, ktorí už od začiatku prejavili svoj výrazný literárny hlas, ktorý v priebehu rokov len silnel a k nim môžeme určite zaradiť aj Harukiho Murakamiho. Tvorba tohto popredného japonského autora sa neskôr vyvíjala rôznymi smermi, napr. výrazne obohatená fantastikou, surrealizmom alebo mytologickými prvkami, no na začiatku nachádzame dve realistické novely Počúvaj pieseň vetra a Pinball 1973, ktoré v slovenskom preklade vyšli v jednom zväzku.

Prvotné impulzy na písanie sú u spisovateľov veľmi rôzne: Haruki Murakami tvrdí, že dôležitú inšpiráciu získal ako divák na baseballe. Mal 29 rokov, pracoval v jazzovom klube a po viacmesačnom písaní poslal novelu Počúvaj pieseň vetra do súťaže, ktorú aj vyhral. V roku 1979 bola novela publikovaná vo vplyvnom literárnom časopise Gunzo a objavila sa v ňom postava chlapca na prahu dospelosti s prezývkou Krysa. Murakami túto postavu využil ešte v nasledujúcej novele Pinball 1973, v románoch Hon na ovcu a Tancuj, tancuj, tancuj. Uvedené romány už nesú odlišný rukopis a vyskytujú sa v nich aj surrealistické prvky, ktorými sa autor preslávil. Podobné motívy sa nesú viacerými Murakamiho románmi, vyskytujú sa tu témy zložitej medziľudskej komunikácie, sexuality, samovraždy ženy, dažďa, mora, mačky a ďalších.

Počúvaj pieseň vetra nie je próza s jednoliatym dejom, ide skôr o fragmenty života hlavnej postavy, mladého muža pre ktorého je život sériou epizód z baru, školy, spomienok na bývalé milenky a trávenie času s tou súčasnou a tiež poflakovanie sa s Krysom. Podobná schéma platí aj pre Pinball 1973, tam len školu vystrieda práca a trochu bizarný vzťah hlavnej postavy k dievčenským dvojčatám. Mladí muži v obidvoch prózach sú celkom úspešní, dosahujú svoje ciele, no akoby len tak mimochodom. Cítiť v nich akúsi prázdnotu z ich životov, monotónnosť každého dňa, výnimočné chvíle asi zažívajú hlavne pri počúvaní hudby.

Obidve prózy charakterizuje aj jazyková úspornosť, krátke vety, štylistická jednoduchosť. Ide aj o dopad množstva času určeného na písanie: Murakami písal hlavne v noci, keď sa vrátil z práce a to počas dlhšieho obdobia. Nachádzame tu aj viaceré prvky typické pre jeho ďalšiu tvorbu a to predovšetkým veľký dôraz na hudbu a literatúru. Jazz, klasická hudba, rokenrol, rock, jeho postavy počúvajú hudbu radi, často a neraz sústredene. Literatúra sa oproti tomu vyskytuje nenápadne, no celkom rafinovane. Napríklad názov Počúvaj pieseň vetra pochádza z poviedky Trumana Capoteho, hlavná postava v novele Pinball 1973 číta Kanta, no len akosi mimochodom, na skrátenie dlhej chvíle. Obidve novely by nemali uniknúť nadšencom pre Murakamiho tvorbu, objavia v nich počiatky ohromného literárneho vesmíru, ktorý vytvoril. A pre tých, ktorí ešte Murakamiho diela len začínajú čítať, je to veľmi vhodný úvod do nasledujúcej tvorby tohto brilantného spisovateľa.