Na násilie odpovedá umením
Pre Rushdieho je už niekoľko desaťročí písanie viac ako iba zábava, závislosť či zdroj príjmu. Zo spisovateľa sa stal symbol tvorivej slobody zoči-voči fundamentalistom a fanatikom. Po pokuse o jeho zabitie je zrejmé, že šialenci hranice nepoznajú alebo ich neuznávajú. A obetiam sa napriek šťastiu a zotaveniu navždy zmení vnímanie života.
Nožom proti telu a slobode
Stačí niekoľko sekúnd a útok nožom zmení všetko. Rozreže na kusy nielen ľudské telo, ale aj vedomie integrity a bezpečnosti. Násilie rozbíja obraz sveta na kúsky. Ľudia strácajú predstavu o povahe vecí. „Realita mizí a nahrazuje jí nesrozumitelnost. Racionální přemýšlení je nahrazeno strachem, panikou a paralýzou.“
Primerane sebavedomého muža posunie do pozície pacienta, ktorý je väznený na nemocničnej posteli a vo svojej nádeji je odkázaný na šikovnosť či ťarbavosť lekárov a sestier.
Rushdie veľmi presne píše o večere pred útokom ako o „poslednom nevinnom večere“.
„Anjelom smrti“ bol 24-ročný chlapec. Vyzeral inak ako rímsky gladiátor, o ktorom sa spisovateľovi snívalo dva dni pred útokom. Napriek banálnemu imidžu útočníka sa v okamihu zmenil svet i Rushdieho život. Literatúra sa zrazu stala životu nebezpečnou záležitosťou.
Hrozby a kliatby dostali konkrétnu podobu. Nôž ohrozil spisovateľov zrak, pečeň, pľúca a krutým spôsobom vyskúšal, či je jeho telo ešte schopné regenerácie.
Románotvorný život Salmana Rushdieho
Rushdieho rozprávanie je osobné, intímne, dojímavé i vtipné. Je to stále on – skvelý rozprávač, ktorý si je vedomý zvýšenej miery svojho narcizmu.
Teraz, keď zbiera krehké zvyšky života a podstupuje tie najbolestivejšie procedúry, čitateľ mu všeličo odpustí. A poďakuje sa mu za svedectvo nesmiernej ľudskej vôle, odhodlanosti na návrat do života a trpezlivosti.
Rushdieho rozprávanie je súčasne vyznaním lásky k žene, ktorá ho sprevádza vo finále života. Neuveriteľne talentovaná a krásna Eliza Griffithsová mu asistuje vo chvíľach ohrozenia života i následného zotavovania s láskou, nežne i prakticky, trpezlivo aj oddane.
Rushdie priznáva, že toto písanie je súčasne terapiou. „Když tento příběh odvyprávím ze svého pohledu, uleví sa mi.“ Napísaním knihy chcel získať kontrolu nad tým, čo sa stalo, privlastniť si to, prevziať vedenie a odmietnuť rolu obete. „Na násilí odpovím uměním.“
Kniha je viac ako denníkom pacienta. Rushdie veľmi kreatívne, takpovediac hypertextovo prepája svoje pocity a kľúčové okolnosti atentátu s inými literárnymi dielami a postavami.
Predovšetkým nechce byť arogantným Rushdiem, ktorého vlastne ani netreba čítať, pretože vraj celá jeho sláva (alebo antisláva?) je postavená na kliatbe a tom, že britskí daňoví poplatníci roky prispievali na jeho bezpečnosť. Nôž ho opäť vrhol do arény, z ktorej sa cítil odsťahovaný.
Salman Rushdie žije románotvorný osud. Dva roky po útoku je schopný postarať sa o literárnu udalosť. A hoci pri atentáte prišiel o jedno oko, stále vníma svet pozorne a tým zdravým dokáže šibalsky žmurknúť na čitateľa.
Salman Rushdie: Nůž
Preklad: Martina Neradová
Paseka, 2024