Na Prašine sa opäť niečo deje. Čierne mračná visia skoro nad zemou a v tichosti sa schyľuje k poslednej bitke. Po prvých dvoch dieloch sa fanúšikovia českej trilógie konečne dočkali posledného s podtitulom Biela komnata. Hlavní hrdinovia – Jirko, En a Tony, sa dostanú do veľkého nebezpečenstva. Azda väčšieho než kedykoľvek predtým. Kniha, ktorá je primárne určená mládeži, zapôsobí na všetky vekové kategórie. Ja som exemplárnym príkladom. Jednoducho sa od nej nedá odtrhnúť. Vyšla opäť vo vydavateľstve Artforum v preklade Marty Maňákovej s vynikajúcimi ilustráciami Karla Osohu. Fakt sú úchvatné!

Jirko je po predošlých dobrodružstvách psychicky vyčerpaný a zneistený. Žije vo veľkej úzkosti a spomienka na to, ako v zime niesol zranenú kamarátku z prašinských ulíc hlbokým snehom do bezpečia, mu nedá spať. Už nikdy sa na Prašinu nechce vrátiť, no miesto sa mu vkráda do života samo. En po hádke zmizla a v tej chvíli akoby z Prašiny zavanul zatuchnutý puch a ozvalo sa praskanie starých trámov, hukot kalnej vody a bzukot tajomného stroja Hanuša Nápravníka. Vy, ktorí ste sa už s Prašinou zoznámili, viete, o čom píšem. Hanuš Nápravník je vynálezca z 19. storočia, ktorého všetky tajomstvá sa deťom ešte stále nepodarilo odkryť. Pri poslednom dobrodružstve našli jeho zašifrovaný zápisník a En sa teraz pravdepodobne podarilo informácie rozlúštiť. Na Prašine sa po nej zľahla zem. Jirko sa ju vyberie hľadať spolu s kamarátom Tonym. Hneď na hraniciach záhadnej mestskej časti sa dostávajú do vážnej a nebezpečnej situácie. Podivné miesto, kde nikdy nefungovala elektrina, obývajú čudní, ale aj nebezpeční ľudia. Prašinčania si chcú svoj starý svet zachovať taký, aký je. S tým sa odmieta zmieriť záporák z prvej časti Hrouda. Vidí len peniaze a zisk z pozemkov. V prvej časti mu Jirko s En plány prekazili. Podarí sa im to znova? Otázok s každou stranou pribúda. Aký tajný experiment vykonal Hanuš Nápravník? Je miesto zvané Biela komnata ozajstné?

Jirko, Tony a En sú decká z moderného sveta. Hľadajú informácie na internete, sledujú správy a žijú v Prahe celkom obyčajné životy. Na Prašine je však všetko inak. Tam si mobil nezapnete, musíte sa spoliehať na vlastnú hlavu, ktorá nie vždy zostáva chladná. Nápor a stres, ktorému deti čelia, je možno trochu prehnaný, ale to patrí k detskej dobrodružnej literatúre. Dospelý čitateľ sa musí odosobniť a vnímať dobrodružstvo detskými očami. Vo chvíli, keď sa tak stane, pohltí vás a vy budete túžiť po oškretých kolenách, pavučinách vo vlasoch, zamrznutých nohách ponorených do ľadovej vody a určite po možnosti nazrieť do Bielej komnaty.

Posledný diel prináša konečné rozuzlenie a som presvedčená, že čitateľom bude za Prašinou ľúto. Mne je. Dúfam, že Vojtěch Matocha už nosí v hlave nový príbeh, ktorým upúta deti i dospelých.

Celú recenziu nájdete na blogu sieťovka.sk

Zobraziť diskusiu (0)