Na konci 40. rokov 20. storočia sa v literatúre začalo hovoriť o veľkej trojke autorov science fiction, do ktorej patrili Robert A. Heinlein (1907 – 1988), Arthur C. Clarke (1917 – 2008) a Isaac Asimov (1920 – 1992). V súčasnosti už takéto pomenovanie neexistuje a ani by nedávalo asi zmysel, no veľmi dobre vyjadruje status každého zo spomínaných spisovateľov: písali desaťročia romány a poviedky, ktoré sa navždy zapísali do dejín fantastiky, ich hlas znel naprieč svetom a jazykmi, dosahovali aj značný ohlas medzi kritikou aj širšou verejnosťou, vytvorili diela, ku ktorým sa vracajú celé generácie čitateľov. Ak chcete poznať dôvod tohto neustáleho záujmu, určite siahnite po Nadácii, prvej knihe zo série o ďalekej budúcnosti, ktorá v roku 1966 získala ocenenie Hugo ako najlepšia žánrová séria všetkých čias. Po troch knihách, ktoré tvoria pôvodnú sériu, pribudli neskôr ďalšie štyri, spolu tak tvoria monument, akému sa jednoznačne oplatí venovať pozornosť.

O čom je vlastne príbeh tejto výnimočnej knihy? Pôvodný román vyšiel v roku 1951, hoci mu predchádzalo uverejňovanie jeho častí v predchádzajúcich rokoch v časopise Astounding Science Fiction. Asimov uvažoval o využití témy procesu úpadku rímskeho impéria a napadlo mu vytvoriť jeho galaktický variant. V extrémne vzdialenej budúcnosti bude existovať galaktické impérium, no dosiahne svoj vrchol a čaká ho nevyhnutný kolaps nasledovaný tisícročiami chaosu. V snahe skrátiť mnohotisícročný rozvrat založil matematický génius Hari Seldon vedu s názvom psychohistória a vytvoril predpovede, ako sa podarí prostredníctvom série kríz impérium obnoviť. Na účel vybudovania novej civilizácie mu mala poslúžiť planéta na okraji galaxie. Takto vznikla Nadácia.

Isaac Asimov bol chemik a vede zasvätil značnú časť života. Je potrebné uvedomiť si, že vedecká fantastika predstavuje len časť jeho tvorby, v skutočnosti sa stal pomerne známy aj ako autor učebníc. Jeho vedecké znalosti boli ohromné a aj v Nadácii vidieť, že prikladal obrovskú váhu pozitivizmu. Koncept psychohistórie ako vedy, ktorá kombinuje psychologické pozorovania so štatistickým modelovaním správania veľkých skupín ľudí je mimoriadne aktuálny aj v súčasnosti. Stačí si spomenúť na všetky matematické modely a predikcie ekonomického vývoja, hospodárskych kríz alebo hoci aj šírenia vírusov a zistíme, že Asimov je nám stále blízky. V čom spočívala psychohistória? Správanie jednotlivcov vie byť iracionálne a chaotické, no dostatočne veľká masa ľudí je, naopak, čiastočne predvídateľná a ak sa navyše obmedzia premenné, ktoré by masu odklonili od požadovaného smeru vývoja, dokáže sa predvídať dianie do ďalekej budúcnosti. To obmedzenie spočíva predovšetkým v tom, že ľudia nesmú poznať psychohistorickú analýzu. Na tomto predpoklade svoju vedu budúcnosti vytvoril matematický génius Hari Seldon.

Román Nadácia sa skladá z piatich kapitol, každá nesie iný názov a odohráva sa v inom časovom úseku: Psychohistorici, Encyklopedisti, Starostovia, Obchodníci, Obchodní magnáti. Jednotlivé kapitoly predstavujú vždy veľkú krízu a spôsob ako sa s ňou účastníci vysporiadali. Veľké sociálne pohyby vždy sprevádzala politika, boj o moc, ekonomické tlaky, no neraz aj náboženstvo a každý z týchto prvkov zohrá v Nadácii svoju úlohu. U Asimova sa nevyskytuje prepracovaná psychológia postáv, dôraz kladie skôr na štruktúru udalostí a tie vždy presahujú osud jednotlivca. Pri čítaní je potrebné trochu zohľadniť čas, ktorý uplynul od napísania knihy, no preklad Nadácie do slovenčiny môžeme v našom priestore bez váhania zaradiť medzi najvýznamnejšie udalosti v literárnej fantastike v roku 2020.

Isaac Asimov: Nadácia

Preklad: Patrick Frank

Lindeni 2020

288 strán

Zobraziť diskusiu (0)