Vizionár s písacím strojom
William Gibson sa svojimi románmi a poviedkami považuje za jedného zo zakladateľov a hlavných predstaviteľovi žánru kyberpunk, literárneho a umeleckého hnutia, ktoré svoj vrchol dosiahlo do polovice 90. rokov 20. storočia a z pomerne subkultúrnej podoby preniklo do hlavného kultúrneho prúdu. Sám Gibson postupne prestal kyberpunk písať a už ku koncu druhého milénia a v prvej dekáde nasledujúceho písal diela skôr z oblasti špekulatívnej fikcie, v ktorých sa zaoberal rôznymi aspektmi spoločenských javov: urbánne ekosystémy, socioekonomické a sociokultúrne nerovnosti v postmodernej spoločnosti, využívanie technológií a pod. V epicentre záujmu sa ocitol opäť minulý rok, keď platforma Amazon uviedla seriál The Peripheral, natočený podľa jeho knihy Médium (Laser, 2020). V roku 2021 bol do slovenčiny preložený Patrickom Frankom román Neuromant (v origináli Neuromancer – pôvodne vyšiel v roku 1984 a bol napísaný na písacom stroji), v týchto dňoch sa už predáva aj román Mona Lisa na plné gule (Mona Lisa Overdrive), čitatelia majú teda k dispozícii celú tzv. trilógiu Sprawlu, niekedy tiež nazývanú trilógiou Matrixu.

Prostredný diel trilógie, román Nulák, sa odohráva niekoľko rokov po Neuromantovi a nie je s ním prepojený postavami (hoci v ňom zaznie na nich odkaz), ale skôr umiestnením do rovnakého sveta. Dominantný vplyv v ňom majú korporácie alebo jedinci takí bohatí, že ani nevedia, aký majetok vlastnia. Časť populácie žije aj na orbite, a všadeprítomný virtuálny svet známy ako matrix predstavuje naďalej výzvu pre kovbojov, technologických fanatikov snažiacich sa preniknúť cez obranný „ľad“ a ukradnúť významné dáta. V kyberpriestore sa však dejú divné veci: objavujú sa v ňom akoby nadprirodzené entity a okolo nich sa formuje kult vúdú, pričom nie je jasný zmysel týchto javov.

Od virtuálnej mystiky po priemyselnú špionáž
V troch dejových líniách románu sa v rôznej kombinácii reálneho a virtuálneho stretávame s postavami a ich rolami: so znalkyňou umenia, ktorá dostane za úlohu nájsť tvorcu zvláštneho artefaktu; nájomný žoldnier po rekonštrukcii svojho zničeného tela dostáva zákazku na ochranu experta na biočipy a mladý kovboj s prezývkou Nulák sa snaží dopátrať odpovedí súvisiacich s mystickým zážitkom vnútri matrixu. Každá z postáv stretáva pri plnení svojich úloh celé spektrum postavičiek prepojených do pavučiny vzťahov a nie je ľahké rozpoznať ich rolu. Kým dospejú k záveru svojho putovania, prejdú cestu preplnenú rôznymi mystifikáciami, špekuláciami až ezoterikou a niekedy aj neodvratnou akciou.

V porovnaní s Neuromantom je Nulák zrozumiteľnejší, resp. čitateľsky prístupnejší. Deju sa dá rýchlejšie porozumieť, ani jazyk už nie je taký špecifický, čo však neznižuje jeho hodnotu pre priaznivcov kyberpunku. Naďalej tu nájdeme typický slang počítačových subkultúr (aj keď v čase písania išlo skôr o imagináciu o rodiacom sa jave, preto tu nájdeme skôr metafory ako technické opisy), industriálnu poetiku, ktorá niekedy až ornamentálne opisuje urbánne prostredie, priemyselné objekty alebo technológie. Gibson doviedol do drsných dôsledkov trend rozširujúcej sa moci korporácií a čoraz väčšieho politického vplyvu Ázie na celosvetové dianie. Uvedomoval si tiež, že ľudia budú už v blízkej budúcnosti využívať rôzne implantáty na rozšírenie alebo skvalitnenie funkcionalít tela a s tým bude nevyhnutne spojená priemyselná špionáž. Nulák je román, ktorý by každý priaznivec vedeckej fantastiky mal poznať, keďže sa už stal klasickým dielom svojho žánru.

William Gibson: Nulák

Preklad: Patrick Frank

Slovart, 2022

Zobraziť diskusiu (0)