Ján Blažovský
21.12.2019

Návrat pána z Baker Street

Neil Gaiman definoval dobrý príbeh ako ten, pri ktorom si kladieme otázku „Ako to bolo ďalej?“. Rovnaká otázka zaznievala od tisícov čitateľov príbehov Sherlocka Holmesa v okamihu, keď spadol do Reichenbašských vodopádov a málokto dokázal uveriť, že je to skutočný koniec geniálneho detektíva. Nebol. Prišli ďalšie a ďalšie prípady, zločin sa vo svojich rozmanitých podobách ukázal ako antropologická konštanta a k nám sa takto dostala ďalšia kniha s názvom Návrat Sherlocka Holmesa.

V súčasnosti už monumentálnu zbierku novo vydaných príbehov Sherlocka Holmesa z produkcie vydavateľstva SnowMouse Publishing tvoria vizuálne nádherné knihy Štúdia v krvavočervenom, Podpis štyroch (2016), Dobrodružstvá Sherlocka Holmesa (2017), Pes rodu Baskervillovcov (2017) a Spomienky na Sherlocka Holmesa (2018). Posledné roky sa tak k nám dostáva zlatý fond svetovej detektívky, zásadné diela, ktorých rukopis sa snažili napodobniť desiatky ak nie stovky ďalších spisovateľov. Pripomeňme len, že kánon príbehov Sherlocka Holmesa tvorí 56 poviedok a 4 romány. Nové slovenské vydania v preklade Jána Kamenistého obsahujú aj štvorpísmenové skratky označujúce jednotlivé príbehy. Ich autorom bol profesor Jay Finley Christ. Pre zaujímavosť uveďme príklady skratiek PRIO (Kláštorná škola), ABBE (Abbey Grange) alebo SECO (Druhá škvrna), ktoré sa vyskytujú v Návrate Sherlocka Holmesa.

Poslednú vydanú knihu tvorí 13 poviedok, pričom platí, že Sherlock Holmes v nich nevyšetruje len vraždy. Objavujú sa aj zmiznutia alebo kódované správy, zdanlivo nepochopiteľné udalosti čakajúce na racionálne rozlúsknutie. Hlavná postava si zachováva svoj štandard: správa sa trochu groteskne, pripravuje logické pasce, do ktorých sa nechytajú len zločinci, ale aj čitatelia. Stále hrá na husliach, venuje sa zvláštnym pokusom a obskúrnej odbornej aktivite. Jeho vernému spoločníkovi dr. Watsonovi sa dostalo tentokrát osobitnému privilégiu: ocitol sa rovno na obálke knihy. Jej autorom, rovnako ako autorom všetkých ilustrácií je Julo Nagy a sú dokonalé ako aj v predchádzajúcich knihách.

Sir Arthur Conan Doyle (1859 – 1930) vytvoril prostredníctvom Sherlocka Holmesa nadčasové dielo, ktoré sa stalo predmetom záujmu viacerých popredných intelektuálov a vedných odborov. Okrem iných aj sociológie, pretože jej počiatky sa prelínajú so vznikom detektívneho žánru. Má to svoje príčiny: sociálna veda sa prostredníctvom pozitivistickej metodológie pokúšala racionálne vysvetliť zložité, rozporuplné a nie vždy zrozumiteľné spoločenské javy, vrátane kriminality. Podobne detektívny žáner sa zameral na používanie racionality na vysvetľovanie hlavolamov, kontrastov a zdanlivých záhad. Reagoval tak na úzkosť modernej doby, sociálnu nespravodlivosť a neistotu vyplývajúcu z neustálych spoločenských zmien. Holmes sa nepohybuje len v rôznych spoločenských vrstvách (jeho pomocníci sú napr. chudobní chlapci, naopak brat Mycroft patrí k popredným predstaviteľom vládnej moci), no spolupracuje aj s políciou (ktorá reprezentuje skôr pomalé, byrokratické a tak trochu myšlienkovo oneskorené sociálne procesy).

Holmes je navyše aj nekonvenčný a istým spôsobom antiautoritársky: neváha zosmiešniť vážené osoby, nezáleží mu statuse druhého človeka, orientuje sa len na dosiahnutie presného opisu reality. Jeho prístup možno pomáhal ľuďom tých čias dosiahnuť určité uvoľnenie v náročnom živote plnom zmien a prudkého spoločenského vývoja, v sociálnych konfliktoch, kde vôbec nebol vopred jasný výsledok. Čítanie poviedok pre dnešného čitateľa je ale predovšetkým zábavné, vidieť v nich určitú hravosť, aj keď Doyle nemal od istého okamihu Holmesa ako postavu rád. No skvelý čitateľský zážitok pretrváva naďalej a s príchodom každého nového klienta slávneho detektíva si kladieme znovu otázku „Ako to bolo ďalej?“