Borowski sa narodil v roku 1922 v poľskej komunite v Žitomire na Ukrajine, ktorá bola v tom čase súčasťou Sovietskeho zväzu. V roku 1926 poslali jeho otca do gulagu a jeho kníhkupectvo znárodnili. V roku 1930 na Sibír deportovali aj jeho mamu. Malého Tadeusza vychovávala teta.

V roku 1932 celú rodinu repatriovali zo Sovietskeho zväzu do Poľska: otec získal slobodu v rámci výmeny väzňov, matku prepustili až v roku 1934. Usadili sa vo Varšave. Vzhľadom na ťažkú finančnú situáciu rodiny Tadeusz s bratom bývali aj študovali u františkánov.

V roku 1940 Borowski ukončil štúdium na gymnáziu v nacistami okupovanom Poľsku. Následne začal študovať na ilegálnej univerzite poľský jazyk a literatúru a popritom pracoval ako nočný strážnik a skladník. Ako jeden z mála mladých literátov vystupoval proti vtedajšej silnejúcej pravicovej orientácii. V literatúre sa neprikláňal k avantgarde ale skôr k tradičným tvorivým postupom. S priateľmi založil literárnu skupinu esencialistov, no spájala ich i ľavicová politická orientácia. Práve na pôde tohto spolku prvý raz verejne predčítal vlastnú tvorbu, no vydával ju za dielo priateľa. Až neskôr (1942) publikoval vo vlastnom náklade svoj debut Gdziekolwiek Ziemia (Kdekoľvek na zemi). V tom období tiež stretol svoju životnú lásku, Máriu Rundo. Lásku a erotiku možno nájsť aj v jeho tvorbe, počas tohto obdobia napísal mnoho básní. Tie boli publikované aj v mesačníku Droga, ktorý vznikol ako opozícia voči národne orientovanému časopisu Stuka i Naród, no Borowski bol už vtedy v Osvienčime.

25.februára 1943 ho zatkli v byte priateľov, odkiaľ deň predtým odvliekli i jeho snúbenicu Máriu. Dva mesiace strávil vo väznici Pawiak, následne ho previezli do Osvienčimu. V tom čase bolo pozastavené zabíjanie árijcov a tak Borowski, väzeň číslo 119198, pracoval. Po prekonaní choroby ostal v táborovej nemocnici ako strážnik a sanitár. Písal veľa básní. V roku 1944 sa mu podarilo nadviazať písomný kontakt s Máriou, ich spoločné listy sú základom poviedky Boli sme v Osvienčime, a počiatkom prechodu od poézie k próze.

Koncom roka 1944 sa Borowski dostal do transportu do lágra Dautmergen Natzweiler-Struthof v Stuttgarte a napokon do Dachau. Tábor oslobodili Američania 1. mája 1945. Borowski vtedy vážil 35 kíl a nevládal stáť na nohách. Namiesto na slobode sa však ocitol v tábore pre vysídlencov v blízkosti Mníchova, veľa písal, najmä básne. Po prepustení žil v Mníchove, pokúšal sa zorientovať v povojnovom svete. Spolu s dvoma priateľmi napísali knihu Byliśmy w Oświęcimiu (1946), práve tam publikoval prvé poviedky.

31. mája 1946 sa Borowski, po dlhom váhaní, vrátil do Poľska. Jeho snúbenica Mária – prežila väznenie v lágroch a na nejaký čas, vážne chorá, skončila vo Švédsku – sa vrátila do Poľska koncom roka 1946, v decembri sa zosobášili. Borowski sa po vojne priklonil k písaniu prózy. Bol presvedčený, že to, čo potreboval svojou tvorbou vypovedať už nebolo možné vyjadriť vo veršoch. Jeho séria krátkych príbehov o živote v Osvienčime bola vydaná pod názvom Pożegnanie z Marią (Rozlúčka s Máriou). Hlavné príbehy boli napísané v prvej osobe z pohľadu táborového väzňa. Opisovali, ako každodenný teror morálne znecitlivoval väzňov, ktorých jediným cieľom bolo holé prežitie. Opisovali ľahostajnosť voči sebe, voči druhým; privilégiá nežidovských väzňov, akým bol aj Borowski; absenciu akéhokoľvek hrdinstva. Čoskoro po vydaní v Poľsku bola zbierka označená za nihilistickú, amorálnu a dekadentnú. V roku 1947 vydal Borowski ešte jednu zbierku, či novelu zloženú z niekoľkých častí, Kamienny świat (Kamenný svet), ktorá však nezaznamenala taký veľký záujem ako predošlá kniha.

V oku 1949 Borowski vstúpil do komunistickej Poľskej zjednotenej strany robotníkov. Stal sa aktívnym politickým aj literárnym nomenklatúrnym kádrom, začal pracovať ako novinár a v podstate už písal iba publicistické texty. V roku 1949 vycestoval služobne do Berlína, kde pracoval až do marca 1950 ako kultúrny poradca poľskej informačnej kancelárie. Vrátil sa odtiaľ ako presvedčený politický aktivista, dokonca kritizoval svoju vlastnú tvorbu a nazýval ju kolaboráciou s fašistickým režimom. Skutočne veril, že komunizmus je jediná politická sila schopná zabrániť akémukoľvek ďalšiemu Osvienčimu?

Potom však jeho blízkeho priateľa (toho istého, ktorý bol predtým uväznený gestapom, a v ktorého byte bol zatknutý Borowski aj jeho snúbenica) komunistami uväznili a mučili. Borowski mal svedčiť na súde v jeho prospech, no pojednávania sa nedožil. Zmocnili sa ho pochybnosti, premohli ho depresívne stavy súvisiace so spisovateľskou tvorbou i ľudským zlyhaním.

1. júla 1951 vo veku 28 rokov sa pokúsil o samovraždu: nadýchal sa plynu z plynového sporáka a zjedol barbituráty. Zomrel dva dni na to, v nemocnici. Jeho žena Mária porodila ich dcéru Malgorzatu tri dni pred Tadeuszovou smrťou.

Veronika Michalová

Zobraziť diskusiu (0)