Mizernosť. To je asi najsilnejšia emócia, ktorá na mňa liezla z knihy. Neúspešný básnik Gordon Comstock odhodlaný žit v hrdej chudobe. Odmieta slušnú prácu, odmieta snobizmus, odmieta pomoc, no napriek všetkému je na ňu odkázaný. A bolo by vybavené, nie? Lenže George Orwell do románov týkajúcich sa chudoby dokázal dostať majstrovskú hĺbku a iróniu. Prekladateľ Tomáš Mrva záverom uvádza, že čítanie tohto románu sa nezaobíde bez istej znalosti dobových literárnych a mediálnych reálií, a tak kniha obsahuje aj slušný poznámkový aparát. Oplatí sa čítať s dvoma záložkami (poznámka čitateľa). A ďalšia poznámka je, že tie poznámky nevytvárajú ďalšiu paralelnú knihu, ale čítajú sa ľahko, prehľadne, skrátka, dobre sa dopĺňajú.

Rastlina, ktorá odoláva, aj keď by mala byť mŕtva
Aspidistra je mimoriadne odolná izbová rastlina. Okrem Gordona je jedinou živou vecou v studenej a bezútešnej izbe, kde Gordon neuveriteľne pomalým tempom komponuje svoje básne. Napíše verš, znenávidí ho. No a všetkému sa nemo prihliada rastlina. Vedie s ňou tichú vojnu a skúša jej odolnosť. Ak by sme chceli povrchne zakričať, že je jeho zrkadlom, to by bola metafora ako od lacného básnika. Hoci dobre, trochu to tak asi bude.

Orwell nebol spisovateľ, ktorý chcel zo svojich čitateľov odpadové potrubia. Nechce, aby text vami prešiel a vy aby ste prijímali každú reakciu postáv. Jeho postavy sú sarkastické, majú osobitý zmysel pre poriadok, pre existenciu. Pre prijímanie súdobej spoločnosti. V tomto prípade ide o prvú polovicu dvadsiateho storočia a Londýn. Budete mať pocit, že tu žijú dve skupiny a vy sympatizujete alebo empatizujete. Alebo aj jedno, aj druhé. Alebo ani jedno. Schválne, keď budete držať v ruke túto konkrétnu knihu, pozrite si Orwellov portrét. Ako sa díva a usmieva. V tom je obsiahnuté všetko. Chce hovoriť príbehy malých ľudí vo svete, s ktorým nedokážu udržať tempo.

George Orwell: Nech žije aspidistra
Preklad: Tomáš Mrva
Premedia, 2025

Zobraziť diskusiu (0)