Je to tak i v prípade najnovšej spisovateľkinej knihy. Nielen rozsahom drvivý kolos nazvaný Nedostatok svetla do slovenčiny preložila i stručný, ale mimoriadne trefný doslov napísala Paulína Šedíková Čuhová, pričom text vyšiel vo vydavateľstve INAQUE v rámci výbornej edície Pandora.

Traumy vtedy a teraz

Zoširoka uchopený príbeh má štyri hlavné aktérky. Ich priateľstvo je ukotvené kdesi v socialistickej hĺbke gruzínskych osemdesiatych rokov, kedy už začínalo byť zrejmé, že sovietsky obor na hlinených nohách smeruje k definitívnemu pádu. Vtedy aj malá zväzová republika na Kaukaze plne pocítila neodvratnú šancu k nadobudnutiu toľko vytúženej slobody, a tá chvíľa sa skutočne priblížila.

Práve v tomto období plnom nadšeného očakávania na seba narazili naše hrdinky, vtedy už pomaly, ale isto nadobro vyrastajúce z detských topánočiek. Stalo sa tak v tbiliskej štvrti Sololaki v jednom z mnohých bytových domov so spoločným dvorom a vonkajšími schodmi. Tieto obytné jednotky boli akýmisi svojbytnými mikrokozmami, sídliskami v sídliskách, tvorených pestrou ľudskou zmesou zaujímajúcou rozličné životné postoje, prináležiacou k rôznym sociálnym vrstvám i etnickým skupinám.

Podobne rozmanité je preto i zázemie a osudy hlavných protagonistiek. Za ich spoločný znak by sme však mohli vyhlásiť ono neveľmi zdravé existenčné prostredie. Žiaľ, je tu prítomné zvýšené množstvo patologických faktorov, ktoré zásadným spôsobom formujú ich charaktery a následne výrazne určujú ďalšie smerovanie každej zúčastnenej. Toto je zachytené v dostatočne dlhom časovom úseku. Dostatočne dlhom na to, aby ich tesne prepojené trajektórie pomohli vytvoriť akýsi panoramatický obraz toho, čím bola reálne vykúpená novozískaná sloboda hyzdená marazmom ranej, vyložene namáhavej postsovietskej každodennosti.

Iste, rozpad hrdzavých väzenských obručí priniesol silný závan nových sviežich vetrov. Zároveň s nimi však ožilo aj mnoho spiacich džinov naberajúcich na seba napríklad podobu prudkej inflácie či prechodného, ale výrazného prepadu hospodárstva. Jedovatý smrad ustavične vanúci z odpornej ruskej propagandistickej stoky, ktorá do konca vesmíru nerozdýcha, že prišla o svoje vplyvové kolónie, cielene otravuje krehké demokratické inštitúcie. Podkopávanie územnej celistvosti cez separatistické provokácie sa v kombinácii s logicky posilňujúcim nacionalizmom úspešne prelejú do série brutálnych občianskych vojen. Tomu zdatne sekunduje extrémne bujnejúca pouličná kriminalita, kooperujúca s organizovaným zločinom, ktorý sa už pred ničím nezastaví, keďže prerástol aj do vrchných politických centier. Navyše je istým spôsobom tragicky posvätený absurdnými, celkom zbytočnými tradíciami kaukazského mačistického patriarchátu. V takýchto nezdravých podmienkach prichádza k javu, kedy sa akosi rozmazávajú zreteľné obrysy príčin a následkov, čo v danej atmosfére vedie k neustálemu metastázovaniu všetkých tých osobných a následne i celospoločenských tráum.

Vyvliecť sa z takejto zväzujúcej kukly musí byť zvlášť namáhavé, ak nie rovno celkom nemožné. Za neraz i mnohokrát opakovaný pokus to ale rozhodne stojí. Peripetie štyroch (anti)hrdiniek v rozprávaní Nino Haratischwili o tom podávajú najrukolapnejší dôkaz. Autorka ich nešetrí ani trochu, keď k nim pristupuje skutočne blízko. V rozprávaní sa v nenásilnej harmónii prelína minulosť s prítomnosťou, takže jednotlivých protagonistov sledujeme v premnohých kritických situáciách pozorne zachytených vskutku až obdivuhodne podrobne. Autorka pracuje nanajvýš poctivo a nič povrchne neodbíja.

Psychologicko-sociálny aspekt je pre Nino Haratischwili veľmi dôležitý a v rozprávaní jasne badať jeho komplexne prepracovanú hĺbku. Vyžaduje si to silnejšie čitateľské zapojenie, takže ide o výtvor celkom nevhodný pre uponáhľané mysle. Treba oceniť aj funkčne začlenené historické reálie priamo sa týkajúce modernejšieho dejinného vývoja v danom regióne. Jednak dávajú už beztak obšírnemu rozprávaniu akýsi pevnejší rámec a môžu nás aj popchnúť ku konkrétnejšiemu bádaniu po tom, ako sa to naozaj dialo. V situácii, akú momentálne zažívame, je to len prínosné.

V záverečnom bilancovaní môžeme hovoriť o skutočne hustom texte s mimoriadne natlakovanou atmosférou a neurotickými emóciami, kde na konci leží psychicky celkom vyžmýkané čitateľské obecenstvo. V tomto prípade je to však známka najvyššej kvality. Zdrvujúce.

Nino Haratischwili: Nedostatok svetla

INAQUE 2023, (edícia Pandora)

Preklad a doslov: Paulína Šedíková Čuhová

624 strán

Zobraziť diskusiu (0)