Keď sa stiera priestor medzi otázkou a odpoveďou

Rozhovory nie sú ľahkým žánrom. Jedným zo znakov dobrého rozhovoru je moment, keď sa strácajú roly pýtajúceho sa a respondenta (v tomto prípade pýtajúcej sa a respondentky): čitateľ a čitateľka sa môžu plne sústrediť na hodnotu vypovedaného a nechať sa unášať samotným textom, jeho hĺbkou a myšlienkami.

O detstve, vzťahu ku knihám, o komunistickom režime, Aspekte a feminizme a ešte stále aj o kadečom ďalšom

Jednou z vítaných stránok tejto knihy je široké spektrum tém, ktorým sa Jana Beňová a Jana Juráňová venujú. A tiež dynamika a otvorená úprimnosť, s akou Jana Juráňová odpovedá. Necítiť z nej potrebu byť niekým iným, vypovedať minulosť inak, než ako sa stala a ako ju vnímala, precítila a zažila. Jana Beňová je jej rovnocenným partnerom a do otázok a odpovedí vkladá aj svoj vlastný názor a pocity k jednotlivým témam, ktoré túto knihu rozhovorov robia čitateľsky atraktívnejšou. Jany sa vedia spolu zamyslieť, zhodnúť, podporiť sa k ďalšej úvahe, ale aj spolu čiastočne nesúhlasiť, viesť polemiku a táto rôznorodosť názorov je tu vítaná bez potreby rozhodnúť, kto má v danom momente pravdu a kto nie. Ani vy nemusíte súhlasiť so všetkým, niečo sa vám môže zdať prehnané alebo možno aj nadnesené, no na tom nezaleží, neuberá to na autenticite a hodnote tohto hutného rozhovoru.

Poďme sa porozprávať najmä vecne a úprimne o feminizme

Rozhovor nerobia len otázky, ale aj vzájomná energia a vypovedané emócie. Obe Jany sú svoje, úprimné a neboja sa ani ťažších tém či kritiky. Oceniť to, čo bolo dobré, ale priamo pomenovať aj to, čo nie.

A najmä rozprávať sa otvorene a bez falošných príkras o feminizme na Slovensku, ktorý aj napriek roku, ktorý žijeme, sa v našej spoločnosti stále vezie na nespravodlivej vlne čohosi negatívneho a odpudivého, hoci je tento prístup spiatočnícky a pomýlený. Feminizmus nie je pevná rovnica o pozitívach žien a negatívach mužov. Feminizmus je pre spoločnosť priaznivým myšlienkovým prúdom, ktorý je v našej histórii v určitej miere prítomný už desiatky rokov aj vďaka slovenským spisovateľkám a silným ženám ako Hana Gregorová, Terézia Vansová či Božena Slančíková-Timrava.

„Ona z pozície spoločníčky bohatej zemianky v Dolnom Kubíne pozorovala spoločnosť a opísala malomeštianske snobské pomery. Je to moja obľúbená próza. Jednak, že si to trúfla, a potom: Veď to tu stále je! Vlastne je to naša národná tradícia. Buď sme Ťapákovci, alebo zemianski snobi. Ďalej sme sa zatiaľ neposunuli.“

Jana Beňová: Nerob s ňou rozhovor, je to feministka!

Brak, 2024

Zobraziť diskusiu (0)