Sme obklopení svetom, ktorému nie vždy rozumieme. A každodenne sme svedkami vyjadrení druhých ľudí, s ktorými nesúhlasíme, pretože sú v rozpore s naším videním daného javu. Predpokladáme, že pravdu máme my a nie tí druhí. To nás privádza k nutkaniu odporovať argumentom, ktoré počujeme/čítame, a vnášať do debaty vlastné argumenty. Prítomnosť emócií zároveň dokáže takéto diskusie v krátkom čase zvrtnúť na hádku. Ako môžeme podobným situáciám predísť? Je to naozaj tak, že musíme trvať na svojej pravde?

Julia Galef nám od prvých stránok knihy Mysli ako prieskumník ukazuje, že naše uvažovanie je náchylné na omyly, ale existujú spôsoby, ako ich identifikovať a ako uskutočniť zmenu na otvorenejšie a kvalitnejšie porozumenie javom okolo nás. Julia Galef je mimoriadne inšpiratívna mysliteľka: spoluzakladala Centrum pre aplikovanú racionalitu, oplatí sa počúvať jej podcast Rationally speaking, v ktorom sa zaoberá hranicami medzi racionalitou a nezmyslom, odlišovaním vedy od pseudovedy a tiež sociálnymi, biologickými alebo aj inými vedeckými témami. V jednej z relácií hosťoval napr. aj Tim Harford, od ktorého máme možnosť prečítať si knihu Ako spočítať svet (N Press, 2021). Julia Galef popularizuje vedu aj prostredníctvom TED, jej príspevky sú veľmi obľúbené, pretože zrozumiteľným jazykom vysvetľuje nie úplne jednoduché koncepty.

Pomerne slávnou sa Galef stala vlastnými metaforami prístupu k svetu. Je to obľúbená a efektívna technika jednoduchá na zapamätanie, z viacerých spomeňme príklad psychológa Jonathana Haidta, ktorého preslávili metafory slona a jazdca na slonovi, keď sa venoval vzťahu intuície k racionálnemu mysleniu. Galef sa takto venuje spoznávaniu sveta prostredníctvom metafory myslenia vojaka a výskumníka. Na lepšie pochopenie obidvoch koncepcií je najprv potrebné uvedomiť si, že často podliehame rozporuplným predstavám o sebe samom: odmietame vidieť pravdu, ak sa nám nepáči; dávame prehnane veľký dôraz sebavedomiu; nerozumne predpokladáme, že racionalita a emócie sú vo vzájomnom rozpore a pod. Galef čitateľov nechce poúčať ani presviedčať o svojej pravde. Zvolila si prístup, v ktorom predkladá tézy, ako podľa nej dokáže istý typ uvažovania, ktorý nazýva „prieskumníkom“, pomáhať k lepšiemu porozumeniu svetu, a optimisticky tvrdí, že aj k žitiu kvalitnejšieho života.

V základe knihy stojí téza, že ľudské uvažovanie môžeme rozdeliť na „myslenie vojaka“ a „myslenie prieskumníka“. Zatiaľ čo vojaci hľadajú dôkazy na podporu svojich tvrdení bez ohľadu na pravdivostnú hodnotu, budujú prístup ako „obranný boj“ a omyl vnímajú ako porážku, tak oproti tomu prieskumníci si kladú ako prvú otázku: „Je to pravda?“, omyl akceptujú a následne opravia sporné videnie, dôkazy pre nich znamenajú spresňovanie ich optiky a snažia sa o „intelektuálnu poctivosť“. Na začiatku môže každý čitateľ zadefinovať vlastnú pozíciu a následné kapitoly pomôžu spresniť, či sa trafil alebo sa pomýlil. Reakcie na predkladané informácie potom môžu tiež ukázať, či je v jadre vojak alebo prieskumník.

Autorkin prístup je zanietený, vyzýva na aktivitu, podľa Galef je potrebné byť neustále v strehu vo vzťahu k mysleniu. Na podporu téz si zvolila rôznorodé príklady zo sfér obchodu, politiky, pozitívnej psychológie, zdravotníctva, ale napr. aj používania jazyka v debatách (či už internetových, alebo offline). Sú určite inšpiratívne a známe aj z nášho prostredia, pretože spôsoby uvažovania vojaka a prieskumníka sú univerzálne a tieto typy vieme pohodlne rozoznávať aj v našej každodennej komunikácii s druhými ľuďmi.

Napriek nespornej pútavosti a užitočnosti Galefovej knihy je však stále otvorená otázka, ako dostať tento typ informácií k ľuďom v zásade odmietajúcim čokoľvek mimo svojho duševného horizontu. Aj keď odpoveď láka ku skepse, vydávanie podobných publikácií udržiava neustálu nádej, že sa dostanú k tým, z ktorých sa stanú pozitívni devianti a budú mať príležitosť sprostredkovať myslenie prieskumníka svojmu okoliu. Čím začať? Možno stačia dve vlastnosti: byť zvedavý a nebáť sa prehodnotiť svoje omyly.

Julia Galef: Mysli ako prieskumník. Prečo niektorí ľudia vidia veci jasne a iní zase nie
Preklad: Zuzana Hrivňáková
N Press, 2022

Zobraziť diskusiu (0)