Nie sme tu na to, aby sme sa zabávali
V určitom okamihu to zažívajú mnohí kreatívni ľudia, ktorí sa svojimi nápadmi živia: nápady sa postupne vyčerpávajú, tlak na dodanie ďalšieho podkladu pretrváva a objavujú sa nové osoby schopné zaplniť vytvorenú medzeru na trhu. Časť nápadov sú však vlastne reálne udalosti a spoločenský tlak môže byť len iný prejav potreby dozvedať sa klebety. Nina Lykke vo svojom románe Nie sme tu na to, aby sme sa zabávali ironicky opisuje stav, do akého sa môže dostať literatúra: bulvár šírený komunitou, ktorá samu seba vníma ako vyššiu kultúrnu vrstvu.
Spoločenská prestíž platená štátom
Ako vnímať úspech v literatúre? Je ním počet predaných kusov kníh? Získanie prestížnej ceny? Rozhovory v médiách a pozornosť verejnosti? Hlavná postava románu Nie sme tu na to, aby sme sa zabávali o tom vie svoje. Spisovateľ Knut na vrchole kariéry napísal Slávny román, no odvtedy postupne upadal. Nič porovnateľné odvtedy nepublikoval, klesal mu príjem, čo sa významne prejavilo na jeho životnom štýle. Je odkázaný na akékoľvek honorované besedy, granty, a keď sa mu naskytne príležitosť zúčastniť sa na diskusii na literárnom festivale v Lillehameri s ubytovaním v dobrom hoteli a so štedrým honorárom, ponuku prijme, hoci tuší problémy. O tie sa postarala Realistická spisovateľka, keď vo svojom poslednom románe s ohromným predajom opísala Knuta ako sexuálneho predátora a zverejnila navyše aj jeho meno. Je jej verzia udalostí skutočnou alebo len fingovanou na pritiahnutie pozornosti?
Sebectvo ako životný štýl
Autorka Nina Lykke je známa svojimi pozorovacími schopnosťami a priamym vyjadrovaním, pomenúva opisované javy presne, aj keď sú plné paradoxov. Vo svojich postavách tak vyvoláva vnútorné konflikty, ktoré sa postupne presúvajú do sporov s okolitým prostredím. Presvedčiť sme sa o tom mohli už v románe V pokročilom štádiu (Tatran, 2021), satire o blahobyte, túžbe ostať mladý a šťastný. Aj Nie sme tu na to, aby sme sa zabávali vo viacerých rovinách skúma, čo sa deje so súčasným svetom, ak v ňom popri sebe môžu existovať javy, ktoré sa zdanlivo vylučujú. Knutovi sa rozpadajú vzťahy, je rozvedený, syn s ním vôbec nekomunikuje, nemá ani blízkych priateľov s výnimkou Franka. Frank však sníva o spoločnom živote s mužom s prezývkou M a nič iné ho vlastne ani veľmi nezaujíma.
Postavy vo svojich pohodlných životoch zablúdili v labyrintoch sebectva a neustálom potvrdzovaní predstáv o sebe samých ako o obetiach záujmu iného. Zásadnou sa tiež javí povrchnosť v prístupe k literatúre. Nájdeme tu napríklad bizarnú scénu, keď Knut príde diskutovať o svojich prózach na školu, kde chcú dve študentky analyzovať Slávny román, ale vôbec ho neprečítali ani sa ho čítať nechystajú. Len sa usmievajú a vlastne vôbec nerozumejú, prečo by knihu mali poznať.
Autorka pomerne priamo čitateľom predkladá otázky o povahe súčasných rodinných konfigurácií, nevere, sexualite, prehnanej citlivosti a korektnosti a aj zneužívaní svojich zážitkov na vyvolanie mediálnej pozornosti. Iste by sa dalo namietať, že ide predovšetkým o obraz nórskej spoločnosti, kde spisovatelia čerpajú komfort z bohatých štátnych dotácií, ale spoločenský diskurz o týchto témach sa dá viesť aj širšie a literatúra je veľmi vhodný spôsob, ako predkladať verejnosti rôzne dilemy.
Nina Lykke: Nie sme tu na to, aby sme sa zabávali
Preklad: Jarmila Cihová
Tatran, 2023