Voda ako domov

Geografická poloha mora v príbehu Chlapec, ktorý patril moru, nie je v dovolenkovej destinácii. Nachádzame sa v Kanade, kde tvorí kulisa mora domov pre dospievajúcich mladých mužov. Jeden z nich sa po rodinnej tragédii ocitá vo Villenevue u starostlivých a statočných starých rodičov. Musia sa vnútorne izolovať od svojich pribúdajúcich rokov a vytvoriť pre rozprávača príbehu bezpečné miesto pre život. To sa darí najmä vďaka priateľstvu s twainovskou figúrkou Lucom Bezeauom. Ten sa vyrovnáva so súkromnými krivdami bohatou fantáziou. Pretavuje ju do skíc, ktoré nesprevádzajú len jeho vzácne výmysly, ale aj spomienky na dôležité chvíle.

Ich častým svedkom je práve rozprávač príbehu. Nemá za sebou nikoho mocného, jeho mama je po fatálnej dopravnej nehode paralyzovaná a fyzicky sa javí ako do spánku zakliata šípková Ruženka. Stále je však tu. Držaná pri živote prístrojmi, bez žiadnych nádejných signálov. Je svedkom rodiny, ktorá by sa po smrti starých rodičov rozplynula v nekonečnosti mora. Tí nechcú vychovať tuláka, hoci prirodzený záujem o divoké okolie tieto inštinkty u rozprávača prebúdza.

Pohľad na prítomnosť v akejkoľvek forme je silnou autorskou stránkou Denisa Thériaulta. Nie je sociálny kritik, ale skromný sprievodca. Skôr nechá priestor na zázrak, aký sa medzi mladými hrdinami bezproblémovo uchytí. Ťarcha skutočnosti zostáva až na čitateľovi - ten dostáva bohatý priestor na názor, cíti váhu situácií a želá hrdinom pokoj a poriadok, hoci naokolo je masívny val záhadných hĺbok a nepokojných vĺn.

Kanada a Austrália?

Austrálska spisovateľka Dymphna Cusack napísala na konci šesťdesiatych rokov minulého storočia romám Obhorený strom. Príbeh zachytával aktuálne konflikty - vojnu vo Vietname, znovuobjavenie identity, stratu blízkych, ľahostajnosť voči sociálne slabším. V tomto románe obmývalo more kus zeme, kde sa naplavili globálne traumy. Plocha mora zahaľuje diaľku, kontinuitu medzi tu a tam, zakrýva kontexty problémov. Necháva miniatúry veľkého sveta bez dozoru a vyššieho poriadku ležať na Bohom zabudnutej pláži.

Aj v románe Chlapec, ktorý patril moru je v pozadí prítomné more a pod vplyvom počasia vykazuje svoju ničivú moc, ale aj blažený pokoj. Denis Thériault tiež rozdeľuje dominantný konflikt medzi širšie spektrum postáv, ich fyzická zraniteľnosť a psychická labilnosť sú ideálne parametre pre plnší význam ich emocionálneho rozpoloženia. Svojimi osudmi na seba nestrhávajú pozornosť, pretože ich vzťahy sú v dynamike doby banálne, aj keď obsahujú existenciálnu hĺbku.

Dovolenkové čítanie?

Chlapec, ktorý patril moru vo výbornom preklade Kristíny Hečkovej spolu s nápaditou obálkou na prvý pohľad evokuje ideálneho kandidáta na dovolenkové čítanie. Nechcem vytvoriť subjektívnu esej o tom, čo je to dovolenkové čítanie, pretože v skutočnosti nevytvára žiadny žáner a voľba je individuálna. Čo odporučiť na leto? Neviem. Na čo máte chuť. Ak si idete oddýchnuť od svojich problémov a potrebujete sa smiať, dajte si v bare na pobreží drink a tešte sa z prítomnosti druhých. Ak idete na dovolenku počúvať more a upratať si v hlave, tak Chlapec, ktorý patril moru je naozaj vhodný kandidát. Kniha nerieši vaše problémy, ale ukazuje bohatý príbeh nádeje, ktorá nemusí byť nevyhnutne ideálna a správna.

Thériault presviedča, že čierna sa dokáže stratiť v slanej modrej vode.

Preklad: Kristína Hečková.

Zobraziť diskusiu (0)