Naraz je všetko hudbou

Elias sa živí ako herec menšieho alternatívneho divadla. Nie je úplne sám. Občas ho navštívi 18-ročná dcéra z jeho prvého nezrelého vzťahu. Má aj priateľku – veľkorysú a láskavú Veru. Stráži si hranice nezáväznosti a bráni sa spoločnému životu. Ich spoločná návšteva vidieckeho domu inzerovaného na predaj je tiež iba zábavnou hrou. Vlastne ho nechcú kúpiť, nemajú na kúpu dosť peňazí, ale na fotkách vyzerá skvelo.

Stretnutie Eliasa s majiteľkou domu Clarou je osudové. Ona je okúzlená jeho vtipom a ľahkosťou, s ktorou sa vyjadruje. On – hoci je mladší – obdivuje zaujímavú ženu pred päťdesiatkou a rýchlo sa poddáva lavíne emócií a túžob. Harmónia s Eliasom je zázračná. S neskutočnou ľahkosťou si rozumejú. Spája ich podobný humor a zmysel pre iróniu. Ich životy sú zrazu bohaté a iskrivé. A každý nový deň prekvapujúci. Nikdy predsa nie je neskoro na ozajstný život.

„Myšlenky a city spolu víří a najednou je všechno hudba.“

Do tejto chvíle iba romantika, potom však prichádzajú mizerné dni. Majú rozmanitú podobu. Fotografka Clara práve prišla o zamestnanie. Jej matka je dementná a otec, roztržitý nepraktický právnik, nezvláda starostlivosť o ňu.

Vtipne, ale so zmyslom pre krehkosť ľudských túžob

Pochybnosti majú aj intímny charakter. Clara si po smrti manžela zvláštnym spôsobom obľúbila samotu. Je si vedomá svojho veku a nedokáže sa ubrániť myšlienkam na postupné odchádzanie a spráchnivenie ambícií.

Teraz je ešte vyšportovaná a muži obdivujú ladnosť jej chôdze. Nebude však raz aj ona dementnou starenou? Má právo vzbudiť v niekom márne nádeje, ktoré sa plynutím času rozpadnú? A zvládnu prípadný vzťah na diaľku, keď sa Clara kvôli nečakanej pracovnej príležitosti odsťahuje do vzdialeného Hamburgu?

Vyvrcholenie tohto príbehu lásky je dramatické. Mizerné dni dostávajú ešte vážnejší charakter. Ide o život, a vôbec nie iba obrazne.

Ewald Arenz píše vľúdnym a často aj zábavným spôsobom. Jeho misiou nie je vzbudzovať v čitateľovi depresiu. Vyjadruje vlastnú podporu životnému optimizmu, ale uvedomuje si krehkosť ľudských snov aj lások. Chvíľami odhadzuje realistické zábrany a poddáva sa nepravdepodobným príbehom, tie dráždia predstavivosť a otvárajú skoro romantické roviny. Nakoniec je však tým najprívetivejším spôsobom na strane jedinej podstatnej ľudskej túžby a tou je naplnený život bez pretvárky.

Ewald Arenz: Láska za mizerných dní

Preklad: Tereza Jůzová

Host, 2024

Zobraziť diskusiu (0)