Sebastian Fitzek dosiahol svojimi románmi pozoruhodný medzinárodný úspech. V čase, keď nemecký literárny trh chrlí tisíce titulov ročne a rovnaká situácia platí aj pre ten anglický, je šanca preniknúť a uspieť na globálnom trhu zanedbateľná. Napriek tomu Fitzek dokázal v tvrdej konkurencii zaujať a veľmi obľúbeným sa stal aj na Slovensku. Svedčí o tom aj počet preložených titulov: Noe je v poradí jedenásta kniha, všetky preklady do slovenčiny sprostredkovalo vydavateľstvo Tatran. Pre jeho tvorbu sa zaužívalo označenie triler alebo psychotriler a príznačné sa tu stali rýchle dejové zvraty a neustála prítomnosť tzv. obvyklých podozrivých. Čitateľ je tu neustále lákaný do pasce, keď už predpokladá, že odhadol autorov zámer, no ten niekedy aj pár strán pred koncom ešte zvrtne riešenie nečakaným smerom.

Román Noe vydal Fitzek v roku 2013 a zvláštne aktuálnym sa stal práve v čase vydania na Slovensku. Hlavnou dejovou líniou je totiž pandémia hroznej choroby, prudko infekčnej manilskej chrípky. Práve súčasnosť robí z tejto fikcie svedectvo nielen o samotnej pandémii, ale aj o jej sprievodných javoch, predovšetkým o konšpiračných teóriách a hazarde so stavom spoločnosti. Hoci sa témy pandémie objavujú v literatúre pravidelne ako fikcie, predsa len môžeme vysloviť hypotézu, že Fitzek vo svojom diele vychádza z lokálnej epidémie koronavírusu MERS, ktorý sa objavil v roku 2012 a je dosť smrteľný. V románe sa začne epidémia šíriť z Manily, z extrémne chudobného prostredia slamu na okraji skládky odpadu.

Postupne sa v románe prepletajú tri dejové línie: v prvej nájde bezdomovec Oskar postreleného muža, ošetrí ho, no ten si nič nepamätá. Pod prezývkou Noe putuje s Oskarom Berlínom, až natrafí na fotku a článok v novinách, ktorý hľadá tvorcu obrazu na fotke. Noe zavolá na uvedené číslo a spustí tak rýchly sled udalostí podaných veľmi napínavo. Druhá línia sa týka niekoľkých obyvateľov manilského slamu a ich snahy prežiť v tomto nehostinnom prostredí, respektíve dostať sa z neho preč, pretože oblasť uzavrela z neznámych príčin armáda. Tretia línia nás zavedie do USA, kde novinárka Celine zdvihne telefón práve Noemu, ktorý sa prihlási k autorstvu obrazu. Zapletie sa tak do spleti tajných organizácií poľujúcich na Noeho. Noe pozvoľna, presne podľa autorského zámeru, objavuje svoju identitu, spomína na zabudnuté zručnosti a so svojím sprievodcom, silne konšpirátorským Oskarom, odhaľuje tajomstvo vlastného významu v prebiehajúcej dráme. Román sa veľmi dobre číta, určite aj vďaka vyváženosti dĺžky kapitol a striedaniu jednotlivých línií.

Popri dynamickom deji, kde nechýba akcia, rýchlosť vývoja ani nečakané zvraty, je Noe zaujímavý aj ako ilustrácia javov, ktoré poznáme aj pod súhrnným pojmom spoločnosť rizík. Tento koncept preslávil Fitzekov krajan, sociológ Ulrich Beck ešte v roku 1986. Fitzek sa v románe zameral na hneď niekoľko významných rizík súčasného sveta: chudoba, nedostupnosť zdravotnej starostlivosti v málo rozvinutých krajinách, konzumná spoločnosť západného sveta. Všetky tieto riziká ostro vystupujú do popredia práve v čase globálnej pandémie a autor ich spojil pomerne ľahko, pretože v skutočnosti tieto javy bezprostredne súvisia. V kombinácii s takmer špionážnou zápletkou Fitzek napísal dielo, ktoré bude úplne všetkým čitateľom v súčasnosti opisovať dôverne známe skutočnosti zasadené do nezvyčajných širších okolností. Navyše ladí aj s trendom konšpiračného uvažovania, takže v rámci žánrovej literatúry je Noe skutočne pozoruhodne aktuálny.

Sebastian Fitzek: Noe

Preklad: Elena Diamantová

Tatran, 2021

448 strán

Zobraziť diskusiu (0)