Normálne vzťahy?
Sally Rooney je literárnym fenoménom už od debutu Normal People. V románe Intermezzo píše autorka o obyčajných ľuďoch a ich vzťahoch, ktoré sú zvonka nahliadané ako neobyčajné. Na týchto vzťahoch Rooney výborne ukazuje ruptúru medzi preciťovaním samotného aktérstva a očakávaniami spoločnosti.
Sally Rooney je literárnym fenoménom už od debutu Normal People. O obyčajných ľuďoch píše aj v románe Intermezzo. Ten tvoria dve dejové línie, opisujúce výsek života bratov Ivana a Petra v období po smrti ich otca. Toto obdobie, charakterizované preciťovaním straty rodiča, by sa dalo nazvať intermezzom – istým „bezčasím“ pred nádychom do ďalšej fázy „plného žitia“.
Aby bolo všetko v poriadku
V súrodeneckom vzťahu Ivana a Petra sa radiálne zbiehajú všetky ostatné ich vzťahy, rodinné aj partnerské – tie aj nakríž: Ivan pozná obe Petrove partnerky, Petrov názor na Ivanovu novú partnerku zasa katalyzuje spor medzi bratmi. To ústi do série konfliktných situácií, vytvárajúcich čitateľský dopyt po detenzii, teda uvoľnení napätia – želáme si, aby konflikt bol len akýmsi intermezzom, po ktorom sa situácia dá do poriadku.
Mladší z bratov Ivan stretáva na začiatku románu Margaret, ktorá je od neho výrazne staršia (o 14 rokov) a navyše je vydatá, hoci s manželom žijú v odlúčení. To vedie Margaret k tomu, aby svoj vzťah s Ivanom považovala za akési intermezzo – niečo, čo z princípu veci nemôže mať dlhodobé trvanie. Na tomto vzťahu Rooney výborne ukazuje ruptúru medzi preciťovaním samotného aktérstva a očakávaniami spoločnosti.
Ostatne, aj starší brat Peter je v neštandardnej vzťahovej situácii. Petrovo intermezzo je časopriestor medzi jeho bývalou partnerkou Sylviou a súčasným situationshipom Naomi. Sylvia sa s Petrom rozišla po jej autohavárii, no on sa od nej nechce a nedokáže emočne odpútať. K Naomi sa zasa Peter má problém naviazať, najmä keď si uvedomí, že v jeho vzťahu s výrazne mladšou osobou sa zrkadlí ten istý problém, ktorý vyčíta svojmu bratovi Ivanovi.
Čo je vlastne intermezzo?
Od umeleckých textov (a špeciálne od románov) zvykneme očakávať, že sa v nich zbehne množstvo udalostí, 440-stranové Intermezzo však akoby naznačovalo, že je čímsi medzi udalosťami. Na rube tejto interpretácie sa vynára pre mňa šokujúca idea – v románe Rooney venuje priestor takmer výlučne privátnym osudom postáv, vynechávajúc čas, ktorý nevyhnutne strávia prácou. V skutočnosti je však možno práve toto definujúcou črtou doby: momenty, ktoré skutočne prežívame, tvoria iba intermezzo medzi dvoma šichtami.
Sally Rooney: Intermezzo
Faber & Faber, 2024
(text je súčasťou instagramového projektu @instapretacia)