Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Nostalgia iného druhu

Uhlířov návrat k obdobiu, keď starý režim už mlel z posledného, nemá nič spoločné s falošne nostalgickým retrom. Odvaha otvárať vážne (a súčasne nové) témy bude pre premýšľavého čitateľa sympatická.

Tesne pred koncom režimu

Od prvej chvíle je zrejmá autorova osobná angažovanosť. Uznávaný vedecký novinár (redaktor Respektu) je príslušníkom presne tej generácie, do ktorej patrí aj Marek, hlavný hrdina rozprávania. Stihol si „zažiť“ starú dobu dostatočne intenzívne, aby ju dnes mohol literárne reflektovať.

Reálie Marekovho vysokoškolského života v Prahe sú štandardné a vlastne aj nadčasové, nezávislé na politických pomeroch: lyžiarsky výcvik so študentkami z prvého ročníka, nočné žúry a s nimi spojené preteky v pití.

Vyrušením z bezstarostnosti je zámer zavrieť legendárny vysokoškolský internát na Albertove, obavy pred zväzákmi pripravenými udávať či základný vojenský výcvik popri prednáškach, keď sa ani ten najhĺbavejší intelektuál „nechytá“ na tuposť zelených mozgov.

Rebelské spojenectvá

Paralelný svet existuje. Má rozmanité podoby, radikálne aj tie menej nápadné. Zásadný postoj voči neslobodnému režimu reprezentuje Augustin Navrátil, ktorý je reálnou postavou. Súkromne hospodáriaci roľník z Moravy a signatár Charty 77 v roku 1987 inicioval petíciu za náboženskú slobodu. Stotožnil sa s ňou aj pražský kardinál Tomášek.

Režim bol zaskočený masovým úspechom podpisovej akcie, ku ktorej sa v Československu pridalo viac ako pol milióna ľudí. Nepomohla ani roky trvajúca snaha znemožniť Navrátila falošnými psychiatrickými diagnózami a pobytmi v liečebniach.

Podpisové hárky šíri aj Anna. Jemná i nedostupná, roztržitá, chvíľami zasnívaná a príťažlivo tajomná študentka okúzlila Mareka počas lyžiarskeho výcviku kdesi v Krkonošiach.

Režim už len s ťažkosťami skrýva svoju agóniu. Eštebáci sú trápni, keď sa vysmievajú z ducha moskovskej perestrojky.

Okrem vážnych dejinných očakávaní je v hre ešte jedna záhada. Je možné, aby Anna ľúbila ženy? V čase, keď takáto láska patrila k veľkej hromade iných tabu?

Uhlířova próza vyrozprávaná prostým štýlom dokumentuje jedinečnosť ľudských príbehov v konfrontácii s neslobodnou dobou. Totalitná ideológia umŕtvila očakávania a túžby, otupovala talenty a zabíjala sny.

Rebeli uzatvárali ad hoc spojenectvá. Spájal ich spoločný nepriateľ, hoci sa medzi sebou líšili intenzitou odvahy, viery aj ušľachtilosťou svojich pohnútok. Tento étos je pod ťarchou všetkého, čo následne prišlo, zabudnutý a vysmiaty. Můj mladší bratr je teda poznačený aj nostalgiou, ale úplne inej a prekvapujúcej kvality.


Martin Uhlíř: Můj mladší bratr

Paseka, 2024

Zobraziť diskusiu (0)

Podobný obsah

Ako milovať svoju dcéru

Recenzie

Ako milovať svoju dcéru

Od narodenia som dcérou svojej matky a časom som sa stala matkou dcéry. Viem, aké je to byť tou, ktorú mama neustále sleduje, a zároveň tou, ktorá nepretržite striehne na kroky svojho dieťaťa. Poznám túžbu byť vlastnená a vlastniť, byť napadnutá pocitom akejsi dlžoby a znepokojivého stavu, že ten pohľad už viac neznesiem. A pritom sa často dívam rovnako. Očakávam, predpokladám a chránim. Nevedome, ale predsa tlačím svoju dcéru do kútov, kde si myslím, že je to pre ňu dobré. Kolíšem si dcéru spôsobom, ktorý považujem za najvhodnejší. Do istej miery je to vítané, priam potrebné. Dokedy to však je?

Na smrť nemusíme byť sami

Recenzie

Na smrť nemusíme byť sami

Patrí medzi čestné povinnosti povzdychnúť si, ako sa všetci vospolok (a zahltení trápnosťami) vyhýbame téme odchádzania zo života. No nakoniec je minimum tých, ktorí sa do tohto terénu s odvahou, empatiou i pokorou vyberú.

Ženy u oltáře?

Recenzie

Ženy u oltáře?

Situácia a postavenie žien v kresťanstve a v katolíckej cirkvi sa do spoločenských dialógov dostáva pravidelne už do čias raného kresťanstva. Cirkevní otcovia i teológovia sa zaoberajú rolou ženy najmä v cirkvi intenzívne už od prelomu 4. a 5. storočia. Otázky sa týkajú najmä svätenia žien a ich možnosti slúžiť pri oltári a viesť službu eucharistie.