Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Ako milovať svoju dcéru

Od narodenia som dcérou svojej matky a časom som sa stala matkou dcéry. Viem, aké je to byť tou, ktorú mama neustále sleduje, a zároveň tou, ktorá nepretržite striehne na kroky svojho dieťaťa. Poznám túžbu byť vlastnená a vlastniť, byť napadnutá pocitom akejsi dlžoby a znepokojivého stavu, že ten pohľad už viac neznesiem. A pritom sa často dívam rovnako. Očakávam, predpokladám a chránim. Nevedome, ale predsa tlačím svoju dcéru do kútov, kde si myslím, že je to pre ňu dobré. Kolíšem si dcéru spôsobom, ktorý považujem za najvhodnejší. Do istej miery je to vítané, priam potrebné. Dokedy to však je?

Matky a dcéry láskou neplytvajú
Vzťahy medzi matkou a dcérou sú také silné, ako zásadná je ich najväčšia chyba. Aj keď urobíme všetko správne, aj keď sme spolu kedysi zvládli každý problém, vciťovali sa a rozumeli, utierali slzy a prijímali ich za svoje, aj vtedy.

Na ich začiatku je dotyk a nutkavá potreba byť spolu takmer stále. Spoločne sa naučili dýchať: ona ako matka, dcéra ako človek. Vzišli jedna z druhej, ale niekde po ceste sa ich dlane rozplietli.

Joela a Lea sú matka a dcéra, ktorých zdanlivo nekomplikovaný vzťah je základným motívom tejto výbornej knihy.

Na niečo sa nám podarí zabudnúť a na niečo nie
Ako milovať svoju dcéru je dramatickým príbehom ženy – matky, ktorá vo vlastných spomienkach nachádza a odhaľuje mnohé zákutia materstva: jeho dilemy a problémy, potreby a každodennosť, rutiny, z ktorých niet cesty von. Ale aj krásu a jedinečnosť, ktorú vzťah matky a dcéry životu poskytuje.

Joela na pozadí spomienok elegantne a uvážlivo rozpletá svoj príbeh matky, čím všetkým si s dcérou prešli, čo všetko zažili, čo ich posilnilo, ale aj zrazilo na kolená. Otvorene odhaľuje krehkosť, beznádejnosť, zúfalosť a sebeckosť správania matky voči dcére.

Matky robia rozhodnutia, dcéry žijú ich následkami
Joela a Lea sú príbehom ťaživého vzťahu matky a dcéry. Manipulácia a strata samej seba. Ako sa vieme topiť v živote, keď za nás rozhodujú iní. A tiež čo všetko sme schopní urobiť, len aby sme sa znovu dotkli ľudí, pre ktorých až chorobne túžime byť nenahraditeľnými. Nástroje sú to často nečestné a nemorálne. Veľa matiek však verí, že za pohnútky materstva sa dá skryť hocičo. Poznajú predsa svoje deti najlepšie a vedia, čo je pre ne vhodné. Je to však naozaj tak?


Hila Blum: Ako milovať svoju dcéru

Preklad: Silvia Singer

Artforum, edícia -klad, 2024

Zobraziť diskusiu (0)

Ako milovať svoju dcéru

Ako milovať svoju dcéru

Blum Hila

Staršia žena stojí pred domom a cez okno tajne pozoruje rodinu: otca, matku a dve deti. Díva sa na svoje vnučky, ktoré kvôli odlúčeniu od dcéry nikdy nestretla.

Kúpiť za 14,37 €

Podobný obsah

Vlak poslednej noci

Recenzie

Vlak poslednej noci

Vydavateľstva Kalligram je večná škoda. Prešlo už niekoľko rokov odvtedy, čo ukončili aktívnu činnosť, ale z útrob ich bývalého vydavateľského portfólia sa dajú dodnes vyťahovať skutočne pozoruhodné texty. Zvlášť vo výbornej edícii Svetová próza možno badať vysokú koncentráciu mimoriadne silného literárneho umenia. Ak má jeden kúsok šťastia, podobne ako pred pár týždňami autor týchto riadkov (no konečne!), môže behom pár chvíľ a za dobrú cenu razom skúpiť i viacero tu zoskupených originálnych titulov. Radno prízvukovať, že hoci už dávno nevoňajú čerstvou tlačiarenskou čerňou, na ich výpovednej hodnote sa nič nemení, práve naopak.

Kto tvorí mapy, ten definuje priestor a určuje hranice videného

Recenzie

Kto tvorí mapy, ten definuje priestor a určuje hranice videného

Clare Marchantová sa v románe Kartografova dcéra opiera o overený model striedania dvoch dejových línií, odohrávajúcich sa v časovom odstupe niekoľkých storočí. Hoci ide o koncept, ktorý je v rámci súčasnej historickej fikcie mimoriadne rozšírený, Marchantová ho nevyužíva na vytvorenie lacnej paralely, ale ako prostriedok k hlbšiemu preskúmaniu kontinuity ženských skúseností, profesijnej identity a historickej pamäti.

Osamelosť ako životný program

Recenzie

Osamelosť ako životný program

Román nórskej prozaičky nie je ideologickým manifestom bezdetnosti. Predovšetkým je to príbeh súčasnej ženy s jej osobnou históriou, emóciami a vzťahmi.