Podtitul knihy historika umenia a konzultanta Deutsche Bank v oblasti výberu umeleckých diel Alistaira Hicksa znie Nové směry 21. století. Hicks svoj text chápe ako kompas na zorientovanie vo svete, ktorý osciluje od globalizácie k zvýrazňovaniu národnostnej identity, od existenciálnych problémov ku zdôrazňovaniu individuálneho úspechu a dosahovaniu šťastia. Zatiaľ čo strelky kompasu ukazujú na smery sever/juh, východ/západ, Hicksov kompas nazerá na umenie cez vyrovnanosť/nevyrovnanosť, intelekt/zmyslové vnímanie a pridáva dôraz na človeka alebo naopak na spoločnosť. Strelka kompasu pri jednotlivých dielach kmitá úplne odlišným spôsobom a sám Hicks opisuje, že ku niektorým dielam si hľadal dlhšiu cestu, kým prijal alebo porozumel ich významu.

Jednotlivé kapitoly nás postupne zavedú do Južnej a severnej Ameriky, Afriky a blízkeho východu, Ázie a Európy, pričom dôraz je kladený na umelcov a ich osobné výpovede. Hicks sa stretával s umelcami patriacimi do rôznych skupín alebo tvoriacimi samostatne. Svoju knihu v niektorých pasážach do určite miery poňal aj ako dialóg s veľkými intelektuálmi ako Ernst Gombrich alebo Edvard Said. Postupne zisťujeme, že pohľad umelcov z Afriky a Ázie je veľmi potrebný pre pochopenie javov ako napr. migrácia. Poukazujú na vznik a šírenie mýtov o rajskom živote v Európe, úplne pomýlenú predstavu pohodlia a komfortu vytvorené masovými médiami. Kontrast zavretých hraníc, autoritatívnych militantných režimov, nepriaznivej sociálnej situácie a luxusu videného v televízii vyvoláva napätie a výsledkom sú silné migračné vlny a tisíce utopených ľudí v morských vodách.

Veľa umelcov z Hicksovej knihy sa stavia dosť kriticky ku globalizácii, šíreniu jednoliatej ideológie a snažia sa odkrývať povahu moci, ktorej podoby sú skryté a prekrývané inými javmi. Na súčasnom umení potom fascinuje, aké rôznorodé otázky o povahe nášho sveta kladie: ako nás definuje moderná spoločnosť? Sme zhromaždiskom dát, ktoré je potrebné len roztriediť? Sú hranice (štátne, národné, etnické...) pevné, pohyblivé alebo nemajú žiadne presné kontúry? A čo ak sú hranice ukryté, ale o to pevnejšie dané napr. tradíciou? Ako reaguje individualistický Západ na identitu kmeňovej povahy? Umenie dráždi, relativizuje, vyhýba sa presným definíciám, skôr ponúka priestor na rozmanité interpretácie a diskusie. Hicks láka čitateľov k vlastnému bádaniu, hľadaniu videnia umeleckého diela a postavenia umelca v tomto frenetickom svete, aj preto sa ku knihe oplatí vracať, aby sme videli, ako sa so svetom vyvíjame a meníme tiež.

Alistair Hicks: Průvodce světem současného umění. Nové směry 21. století
Preklad: Martina Neradová
Kniha Zlín 2017
224 strán

Zobraziť diskusiu (0)