V predslove ku knihe sa nachádza niekoľko dôležitých historických faktov a okolností spomínaných udalostí, čo pomáha lepšie pochopiť obsah diela. Občianskou vojnou v Angole sa zaoberá aj poľský autor Ryszard Kapuściński v útlej reportáži Ďalší deň života (recenziu nájdete tu:

https://medziknihami.sk/clanky/dalsi-den-zivota/).

Návrat je však výsledkom biografického rozprávania pozostávajúceho čiastočne z autobiografických prvkov. Príbehom vysídľovania nás sprevádza Rui, ktorý dáva jednej z kapitol portugalských dejín konkrétnu tvár. Román je inšpirovaný autorkinou autentickou skúsenosťou – Rui bol jedným z jej kamarátov. V diele vystupuje ako dospievajúci chlapec.

Odchod do Portugalska sa blíži, pričom jedno nedeľné popoludnie s pobalenými kuframi na podlahe sa lenivo naťahuje ako Rui na pohovke. Jeho pasívna úloha sa však rýchlo končí po príchode „domov“, do Portugalska. Ruiove charakterové črty ako sebeckosť, pasivita a ľahostajnosť voči rodinným príslušníkom sa aj pod vplyvom náhlych zmien postupne menia. Kým v Angole bol „živým“ chlapcom, v Portugalsku dospieva nielen z fyzickej, ale aj psychickej stránky. Vyhýba sa niektorým, pre neho nepríjemným otázkam, no nie zodpovednosti. Vo vzduchu sa ako prízrak vznáša matkina choroba, akoby šlo o jednu z antických príšer, čo hltá všetko živé. Rui neváha a riskuje vlastný život, aby zabezpečil pohodlie pre rodinu v neľahkých časoch.

Na prvý pohľad pôsobí jeho postava hodnoverne – ide o bežného chlapca, ktorý v ničom nezaostáva za ostatnými. Kým býva v Angole, rebeluje a nechodí do školy. Má staršiu sestru a rodičov, pričom k otcovi má veľký rešpekt a vidí v ňom svoj vzor. Angolu považuje za svoj jediný domov a o budúcnosti premýšľa len v medziach výberu školy a následného povolania. Pod pojmom ,,návrat“ si všeličo predstavuje, no príliš sa nad tým netrápi.

Po príchode do Portugalska sledujeme prostredníctvom Ruia a jeho rodiny aj osudy ďalších z navrátilcov. Hoci tu majú svoje korene, zdá sa im pohodlnosť hotela, do ktorého ich umiestnili, neznesiteľná – nachádzajú sa v klietke, zviazaní obavami a neistotou. Pobyt v hoteli pre nich predstavuje „medzistupeň“ medzi životom v Angole a Portugalsku – provizórium a prípravu na reálny svet. Z tohto spôsobu života pre Ruia prirodzene vyplývajú nasledovné otázky: čo je domov? Čo sa zaň ešte môže považovať a čo nie? Spomína na slová otca, ktoré mu adresoval: „Pre človeka je domovom krajina, ktorá mu dáva živobytie, pokiaľ nemá nevďačné srdce.“

Rui sa v novom prostredí rozhodne nenudí a čakanie na reálny život si spríjemňuje rôznymi dobrodružstvami – uzatvára priateľstvá, prehodnocuje svoje sny a plány do budúcnosti, ale tiež sa zamiluje. Kým v Angole žil v prítomnosti, Portugalsko mu pomáha objavovať budúcnosť. Situácie, ktoré zažíva, sa mu javia ako prekvapivé, no nedá sa nimi jednoducho zaskočiť. Uvažuje, ako by sa k tomu postavil ako dospelý muž. Práve toto myslenie mu pomáha vzoprieť sa osudu – nepriaznivej situácii, a premeniť ju na o čosi lepšiu. Hoci mu chýbajú priatelia z Angoly a stále na nich spomína, je odvážnejší a rozhodnejší ako predtým. Kým na začiatku príbehu bol sympatický svojím chlapčenstvom a rebelstvom, teraz ide o jeho dospelosť a z nej vyvstávajúcu zodpovednosť, ktorá mu zrazu prischla.

Návrat je autorkinou osobnou výpoveďou, hoci ho sama odmieta považovať za autobiografický počin. Príbeh je fiktívny, ale práve spojitosť literátky s udalosťami v knihe a jej presvedčivý rozprávačský talent robia dielo autentickým a zároveň nostalgickým. V tejto súvislosti možno spomenúť funkčný motív čerešní, ktoré symbolizujú dozrievanie a dospievanie, ale aj lásku a krásu portugalských dievčat. Hotelová izba ako miesto pohodlia a luxusu sa v tomto prípade mení skôr na väzenie – jedna izba určená pre celú rodinu vyvoláva pocit stiesnenosti. Cardosovej štýl písania je aj napriek dramatickosti a ťažkosti v románe veľmi svieži a príjemný. Do knihy pritom zahŕňa aj vlastné skúsenosti spojené s návratom, ktoré čiastočne inšpirovali dejovú líniu. Hoci prvá časť plynie pomaly a zaužívaný stereotyp menia náhle dramatické zvraty, druhá polovica prózy upriamuje pozornosť na nádej, ktorá má nielen v živote navrátilcov svoju osobitnú a nezastupiteľnú úlohu.

Dulce Maria Cardoso: Návrat

Portugalský inštitút, 2020

Preklad: Júlia Jellúšová

Zobraziť diskusiu (0)