Pomsta konkurenčného mnícha?

Ak má niekto chuť na sarkazmus týkajúci sa konkurenčného boja rehoľných spoločenstiev, má v tom jasno. Tento životopis Františka Assiského musí byť kritický, pretože jeho autorom je dominikánsky historik z inštitútu stredovekých štúdií v Toronte.

Augustine Thompson sa však predstavuje s vedeckou dôslednosťou a objektivitou, preto je takáto interpretácia iba úsmevnou poznámkou. Sám v úvode reaguje na výčitky z nejakej zaujatosti v boji o interpretáciu Františkovho života: „Ako hovoria Američania, v tomto zápase nemám prsty.“

Františkova pozícia vo svete katolíckych svätcov je výnimočná. Prírodný mystik, stredoveký hipisák a pacifista aj dnes oslovuje ľudí bez ohľaduna konfesiu či vieru. K romantizujúcim obrazom výrazne prispel jeho filmový profil od Franca Zeffirelliho (Brat Slnko, sestra Luna). „Aj František patrí každému, a tak má každý alebo takmer každý svojho vlastného Františka. A tak to asi aj má byť.“

Autor tohto životopisu je presvedčený, že František je v skutočnosti zložitejším a osobne konfliktnejším človekom ako svätec z legiend. Preto je nakoniec pre súčasníka veľmi sympatický: Františkova ľudskosť ho robí pôsobivejším a podnetnejším.

To platí aj napriek tomu, že sv. František v skutočnosti nenapísal modlitbu za pokoj. Nie je identická s Františkovou Piesňou brata Slnka. Modlitba za pokoj je moderná a anonymná, pôvodne napísaná vo francúzštine a uverejnená prvýkrát v roku 1912 v duchovnom časopise La Clochette.

Muž svojej doby aj inovátor

Thompson s odbornou erudíciou predstavuje spoločenské aj náboženské kontexty umbrijského údolia, v ktorom leží Assisi. Neexistujú dôkazy o jeho mladíckej skazenosti, ale na hodváb a jemnú vlnu svojich plášťov rád pridával záplaty zo starej a vyblednutej látky, čo pôsobilo až klaunsky. Správal sa však kultivovanejšie, než bolo typické pre obchodníkovho syna.

Po období laického pustovníka s koženým opaskom a palicou sa František stal iniciátorom aj centrálnou postavou bratského spoločenstva. Hoci svojím magnetizmom pritiahol rastúci počet nasledovníkov, nevyskytovali sa u neho vlastnosti typické pre vodcov: „František založil svoje hnutie napriek sebe samému.“
Práve Františkov odpor voči nutnosti prevziať zodpovednosť za počiatky novej rehole a jeho bojazlivosť voči nutnosti rozhodovať sú dôležitou témou druhej časti Thompsonovho rozprávania. Nebol zástancom pravidiel ani nedokázal načrtnúť program pre praktický konkrétny život spoločenstva. Vždy kázal viac príkladom ako slovami. František bol mužom svojej doby, ale súčasne prekvapoval v nazeraní na tradičné úlohy.

Dominikánsky historik sa postaral o komplexný obraz doterajšieho františkánskeho skúmania. Ponúka bohatú bibliografiu aj zoznam prameňov a diskusií o Františkovi. Sú jedinečné, pretože ide o katolíckeho svätca a súčasne o postavu, ktorú si osvojili aj nekatolíci. To v sebe skrýva riziko spraviť z Františka reprezentanta ideí či ideológií, ktoré nikdy nezastával. Thompsonova kniha nakoniec nie je len obyčajným (hoci kritickým životopisom), ale kompendiom celej témy.

Kniha o Františkovi je ďalším kúskom zo série výtvarne atraktívnych titulov knižnej dielne Varštak pôsobiacej pri kapucínskom kláštore v Pezinku.

Legendy – sekulárne aj náboženské – prinášajú výklady starých udalostí použiteľné v prospech rozličných cieľov svojej doby. Znamenajú rozšírenie toho, čo bolo aj riziko deformácií. Nový kritický životopis známeho svätca po osemsto rokoch od jeho smrti ukazuje, že autentická viera sa otázok a realizmu neobáva.

Augustine Thompson: František z Assisi (Nový kritický životopis)

Preložili Ladislav Tkáčik a Pavel Prihatný

Minor, 2025

Zobraziť diskusiu (0)