Rainer Maria Rilke (1875 – 1926) patril k významným autorom prelomu 19. a 20. storočia, jeho básne hľadajúce význam ľudského utrpenia, lásky a zmyslu života patria k vrcholom poézie tohto obdobia. Kľúčové pre poéziu 20. storočia sa javia dve diela: Duinské elégie a Sonety Orfeovi, kým ich však napísal, prežil pohnutý život. Narodil sa v Čechách, býva radený do skupiny tzv. pražských Nemcov, už v mladosti veľa cestoval po Európe, a tak ako putoval rôznymi krajinami, vyvíjal sa aj literárne. V detstve sa mu rozišli rodičia, jeho matka sa cez výchovu malého Reného pokúšala vyrovnať so smrťou dcéry. Meno René si neskôr zmenil na Rainer, presťahoval sa do Mníchova, kde sa zoznámil s Lou Andreas-Salomé, priateľkou filozofa Friedricha Nietzscheho. Na začiatku nového milénia žil v Paríži, kde sa pohyboval v prostredí bohémy. Okruh jeho známych tvoril August Rodin, Paul Cézanne a aj v neskorších rokoch sa pohyboval medzi kultúrnou elitou, priatelil sa osobne alebo prostredníctvom korešpondencie s Andrém Gidom, so Stefanom Zweigom, s Borisom Pasternakom, Marinou Cvetajevovou. Po prvej svetovej vojne žil prevažne vo Švajčiarsku, kde vznikli jeho najdôležitejšie diela.

V Rilkeho poézii a próze zaznievajú rôzne kultúrne vplyvy, no rovnako dôležitý bol aj jeho duchovný, spirituálny vývoj. V tomto zmysle je závažné jeho rané dielo Príbehy o milom Pánu Bohu, vydané pôvodne v roku 1900. Pôvabné vydanie zo Spolku sv. Vojtecha preložila Alžbeta Vörösová a ilustrácie Táne Svatošovej umocňujú umelecký zážitok z čítania. V trinástich príbehoch rozprávač vypovie niekedy rozprávky, inokedy historky z minulosti, potom zas podobenstvá o rôznych spôsoboch, ako sa podľa neho Boh prihovára ľuďom. Často je to tak, že si to vôbec ani nevšimnú, no keďže majú byť poslucháčmi predovšetkým deti (hoci naoko sú to hocikedy dospelí), ich pozornosti neunikne, že v niektorých príbehoch sa Pán Boh neobjavuje priamo ako jasne identifikovateľná postava. O veľkosti umeleckého diela, akým táto kniha nesporne je, vypovedá aj to, že čitateľ (prípadne poslucháč, ak rodičia budú čítať príbehy deťom) zapája svoju predstavivosť a takto vidí postavy, situácie aj silné emócie. Navyše môžu viesť deti so svojimi rodičmi o príbehoch rozhovory, pretože je tu aj určitá nejednoznačnosť, čo môžu jednotlivé postavy a ich motivácie znamenať vo vzťahu k iným ľuďom.

Čo ocenia snáď skôr starší čitatelia, a určite tí dospelí, je krása jazyka. Rilke sa vôbec nevyhýba zložitejším vetám a vidieť tu zručnosť práce so slovami, akú v priebehu času vypestoval do majstrovstva: „V básni Trionfo sa tak ako vo väčšine piesní z tej doby oslavuje život, husle so svetlými spievajúcimi strunami a ich tmavým pozadím, šumom krvi. Nerovnako dlhé strofy vystupujú do tackavej veselosti, ale tam, kde ten huriavk stratí dych, sa zakaždým začne krátky jednoduchý refrén, ktorý sa skláňa zo závratnej výšky, a vyzerá, akoby zatváral oči v strachu pred zánikom.“ Príbehy o milom Pánu Bohu sú oslavou života, hľadania duchovnej podstaty človeka a jeho vzťahu k transcendencii.

Rainer Maria Rilke: Príbehy o milom Pánu Bohu
Preklad: Alžbeta Vörösová
Ilustrácie: Táňa Svatošová
Spolok svätého Vojtecha, 2023

Pavol Rankov je literárny prieskumník intenzívne skúmajúci, do akých rôznych tém sa dá nazrieť a akým spôsobom sa dostane do cieľa. Pretože dôležitý je nielen obsah, ale v jeho prípade aj forma rozprávania. Nevyhýba sa ani otvoreným koncom a dokonca ani chýbajúcim stranám, ako to bolo v knihe Klinika (KK Bagala, 2022). Jeho tvorba je bohatá, obsahuje príbehy s fantastickými prvkami aj realistické, skúma slovenské dejiny aj širšie sociálne a kultúrne kontexty a najnovšie vydal knihu pre deti, resp. pre školákov žijúcich v súčasnom, pestrom a neraz dramatickom svete vyžadujúcom určité vysvetlenia. Normálny Peter, veľmi tehotná mama a dobrý samaritán je pútavá, prístupná a krásne ilustrovaná publikácia, ktorú by si okrem detí mohli prečítať aj ich rodičia, pretože pútavosť deja je lákavá a zápletka dobre premyslená.

Hlavná postava Peter je chlapec navštevujúci základnú školu, jeho mama je tehotná a otec pracuje v zahraničí. Lenže otca uniesli, v škole sa dejú rôzne situácie a okrem toho sa objavila nová moslimská žiačka. Aby sa Peter vyrovnal s „normálnymi“ a „nenormálnymi“ situáciami, začne si písať denník. Kniha zachytáva týždeň v Petrovom živote a dosť zaujme, s akými javmi sa stretáva, jeho život je neustále pod vplyvom veľkých globálnych trendov prenesených do každodennosti. Chápaví rodičia mu vždy všetko vysvetlia a on vie, že sa na nich môže obrátiť s akoukoľvek otázkou aj poznámkou. Rankov zvolil veľmi zrozumiteľný a prívetivý jazyk, takže deti obľubujúce knihy by sa v nej mohli zoznámiť s občas naozaj „nenormálnymi“ osudmi svojho normálneho rovesníka a obľúbiť si ho. Rozhodne k tomu prispejú aj ilustrácie Petra Lička.

Pavol Rankov: Normálny Peter, veľmi tehotná mama a dobrý samaritán
Ilustrácie: Peter Ličko
Spolok svätého Vojtecha, 2023

Širší rámec vzťahov medzi rodičom a dieťaťom, ktorý je možné čítať doslovne, ale má významnú duchovnú hĺbku, prezentuje vo svojej knihe Angelo Scarano, český rímskokatolícky kňaz pôsobiaci na Karlovej univerzite. O márnotratnom otcovi sa zaoberá interpretáciou biblického príbehu, v ktorom mal otec dvoch synov, staršieho a mladšieho. Mladší si od otca vypýtal časť majetku, odišiel a v ďalekom kraji majetok minul. Aby prežil, začal pásť svine, po istom čase si však vstúpil do svedomia a vrátil sa domov. Vyslovil ľútosť nad svojím životom a otcovi povedal, že už nie je hodný, aby bol jeho synom. Otec však na počesť návratu syna vystrojil hostinu a oslavoval, pretože „môj syn bol mŕtvy a ožil, bol stratený, a našiel sa“. Staršieho syna táto udalosť rozhorčila, začal vyčítať otcovi spôsob, akým privítal jeho súrodenca. Otec mu však odpovedal rovnako: „tvoj brat bol mŕtvy a ožil, bol stratený, a našiel sa“.

Hedonizmus a povrchnosť
Prvú časť knihy Scarano vysvetľuje rôzne mylné alebo nesprávne interpretácie príbehu, aby sa neskôr posunul k podrobnejšiemu výkladu úloh, aké zohrávajú jednotlivé postavy. Mladší syn bol v našom vnímaní hedonista, skôr egoisticky zameraný človek bez úcty k rodine, ale zároveň našiel spôsob, ako prehodnotiť svoj život. Oproti tomu starší syn síce žil celý čas s otcom, no akoby považoval všetko za samozrejmé a to v ňom vytvorilo povrchný prístup k životu. Napríklad nesprávne prisudzuje svojmu bratovi, že „prehýril majetok s neviestkami“, o čom sa dovtedy v príbehu vôbec nehovorilo. Podľa Scarana táto postava žije v každom z nás, keď nám napadnú myšlienky ako „Prečo sa ľuďom okolo mňa tak darí, keď sa duchovne nesnažia tak ako ja? Prečo mi nedáva toľko darov ako tomu, ktorý sa obrátil iba nedávno?“ Sú to slová sebaľútosti a žiarlivosti, nespokojnosti. Problémom takéhoto vnímania sveta je, že človeka len viac deptá a neprináša mu žiadnu útechu.

Úloha otca
Najdôležitejšou sa javí postava otca. Milosrdná a láskavá osoba sa dokáže pozerať na druhých cez ich vnútro, nie prostredníctvom prezentovaného správania. Poslušnosť neznamená vždy len pozitívnu vlastnosť a rebelantstvo tiež nie je výlučne negatívne. Jedno aj druhé dokáže za istých okolností pomôcť človeku dozrieť a porozumieť, v čom spočíva omyl. A práve postava otca, ku ktorému sa môže každý zo synov vrátiť, je v ich porozumení sveta zásadná. Prečítať knihu Angela Scarana je obohacujúce aj v tom, že vzťah viny a odpustenia, žiarlivosti a pocitu odmietnutia, patria medzi základné vzťahy literárnych postáv a biblické podobenstvo tak ukazuje, aké je neustále prítomné v dejinách literatúry, hoci si to ani nemusíme uvedomovať.

Angelo Scarano: O márnotratnom otcovi
Preklad: Martina Jokelová Ťuchová
Spolok svätého Vojtecha, 2023

Zobraziť diskusiu (0)