Už názov knihy v originálnom znení napovedá o hlavnej téze. Enlightenment now bolo preložené ako Buď svetlo, no enlightenment znamená aj osvietenstvo a práve o súčasných podobách pokroku vo vede, sociálnom aj ekonomickom vývoji, o dôvere v nástroje empirického poznania a hodnotách humanizmu je táto rozsiahla kniha. O poctivosti a dôslednosti autora svedčí aj viac ako sto strán poznámkového aparátu, použitej literatúry a desiatky sprievodných grafov. Svet vedy je prepojený sieťou kontaktov a spoluprác a hneď v úvode sa takto dozvieme, že Pinker vyslovil poďakovanie okrem iných aj Olovi a Hansovi Roslingovcom za ich Gapminder. Práve s týmto súborom nástrojov na vizualizáciu dát a bohatým myšlienkovým odkazom Hansa Roslinga sme sa mohli zoznámiť tento rok v slovenskom preklade brilantného diela Moc faktov.

Čo si Pinker predstavuje pod súčasným osvietenstvom a prečo je to dôležité? Podľa neho si môžeme pod týmto pojmom predstaviť „myšlienky humanizmu, otvorenej spoločnosti, kozmopolitizmu a klasického liberalizmu“. Rozsiahle presadzovanie iracionality napríklad šírením konšpirácií, popieraní klimatickej zmeny alebo vzostup extrémistických politických hnutí je dostatočný dôvod venovať pozornosť Pinkerovej argumentácii. Negatívne hodnotenie sveta považuje Pinker za „Omyl, pri ktorom ste jednoznačne a úplne mimo.“ Vzhľadom na politický diskurz (nielen) v USA, ktorý širi myšlienkové bludy, nevyhýba sa klamstvám, manipulácii, zveličovaniu problémov a vyvolávaniu strachu, bolo, podľa Pinkera, potrebné vymedziť sa tejto rétorike. Zámer napísať knihu Buď svetlo však vznikol už skôr z dôvodu oboznámiť verejnosť s odlišným videním javov vo svete, než na aké bola zvyknutá. Ide o pohľad, ktorý vychádza z „empirických faktov a stojí na ideáloch osvietenstva: rozume, vede, humanizme a viere v pokrok. Azda vám dokážem, že tieto ideály sú večné a že nikdy predtým ich ľudská spoločnosť nepotrebovala viac ako teraz“.

Pinker rozhodne nespochybňuje všetky negatívne javy súčasných spoločností. Jeho analýzy ale naozaj ponúkajú odlišný pohľad, než na aký sme zvyknutí z katastrofických mediálnych správ. Navyše nám nepomáhajú ani naše sklony k rôznym kognitívnym skresleniam. Odpoveďou na tieto obmedzenia sú čísla. Za všetky analyzované príklady uveďme sociálne nerovnosti, kde je jednoznačne preukázateľné, že život väčšiny ľudstva sa v priebehu histórie zlepšil. Rovnako ako fakt, že žijeme vo výrazne bezpečnejšej dobe ako naši predkovia, o čom sa dočítame v kapitolách venovaných mieru, bezpečnosti, terorizmu a demokracii. Klimatická zmena je nepopierateľná, no Pinker aj tu uvádza veci na pravú mieru a poukazuje na rojčenie alebo fantazírovanie environmentálnych aktivistov o spôsoboch nápravy. Veľa rizík sa tu reťazí ani nie kvôli neochote jednotlivcov zmeniť svoje životy, ale skôr kvôli nesprávnym politickým rozhodnutiam celoplanetárneho dosahu.

V dvadsiatich troch kapitolách sa prostredníctvom analýzy veľkého množstvá dát Pinker pokúša ukázať stav súčasného sveta. Nevyhýba sa ani kritike a obmedzeniam vlastnej metódy založenej na prísne racionálnom a empirickom prístupe a uvádza hneď niekoľko významných skupín ľudí, ktorí sa proti nemu môžu vymedziť. Náboženstvá vo svojej dogmatickej podobe, nacionalizmy, ľavicové aj pravicové ideológie, prívrženci úpadku civilizácie, títo všetci predstavujú pre Pinkera opozíciu a hocikedy už len z princípu odmietajú jeho tézy. Bolo by žiaduce, aby si práve oni prečítali Buď svetlo a nehľadali stále len vonkajšieho nepriateľa, proti ktorému sa potrebujú vymedziť. Oplatí sa ho čítať pozorne a pomaly, premýšľať pritom a učiť sa. V záplave informácií o otrasnom stave sveta o je Buď svetlo presne tým, čo vyjadruje názov: nádejou a perspektívou, že dokážeme prežiť v bezpečnom svete s primerane kvalitným životom.

Steven Pinker: Buď svetlo. Obhajoba rozumu, vedy, humanizmu a pokroku.

Preklad: Martin Djovčoš a Igor Tyšš

Tatran 2019

648 strán

Zobraziť diskusiu (0)