Notoricky známy príbeh zachytáva osud Iľju Iľjiča Oblomova i ďalších protagonistov, užšie či voľnejšie spätých so životom hlavného hrdinu. Oblomov samotný je akýmsi archetypom „dobrotivého mumáka“, neschopného akýmkoľvek zmysluplným spôsobom určovať a viesť vlastný život. Človek pasívny, pomalý, nečinorodý či priam vyslovene chorobne lenivý. Od najranejšieho veku bol formovaný viac-menej rovnako poznačeným okolím, v ktorom absentovala hmotná núdza. Oblomov je však zároveň človek obdivuhodne vyrovnaný, stály, empatický a oddaný. Prejavuje sa ako mimoriadne bystrý pozorovateľ okolitého sveta, s ohromne bohatým vnútorným svetom, plným toho najrýdzejšieho, úprimného citu. Priam dokonalým náprotivkom Oblomova je Štolc. Človek aktívny, činorodý, tvorivý. Racionálny a v každom ohľade rozhodný, disponujúci pevnou vôľou a čestným charakterom, avšak nestálou a búrlivou povahou.

Gončarov medzi tieto dva najvykontrastovanejšie protipóly vtesnal množstvo ďalších neopakovateľných postáv a postavičiek s pestrými, uveriteľnými a špičkovo prekreslenými charaktermi, ktoré sa vzájomne dopĺňajú, vyvažujú a zrkadlia jedny v druhých. Košato vystavaný román zobrazuje naozaj pestrú typovú paletu, plnú silných individualít, ktoré zároveň spolu vytvárajú i verný obraz Ruska v druhej polovici devätnásteho storočia. Rusko – ten ohromný spiaci obor, prebúdzajúci sa z letargie – musí čeliť prudkým otrasom a sociálnym zmenám, ktorých ďalekosiahle katastrofálne následky znáša ruská spoločnosť v podstate dodnes.

Gončarov sa vo svojom najslávnejšom opuse vzopäl k monumentálnemu výkonu. Neprekvapí typická štedrosť, čo sa počtu strán týka. Netreba sa jej však vôbec ľakať. Prvoradý je tu silný, podmanivý a výborne vyrozprávaný príbeh, ktorý si aj napriek charakteristickej mnohotvárnosti udrží konzistentosť a priamočiarosť, takže čitateľ sa aj v takto mohutnom textovom toku bez problémov zorientuje a nestratí sa ani na okamih. Psychologické majstrovstvo autor skvele dolaďuje lyrizovanými prírodnými opismi, či úžasne vykreslenými scénami z každodenného života rozmanitých spoločenských vrstiev. Nechýba ani výrazný spoločensko-kritický podtón, ale v podobe vcelku prívetivej. Gončarov kritizuje skôr láskavo, s humorom a pochopením faktu, že niektoré veci sa jednoducho nedajú zmeniť, takže výsledná atmosféra má bližšie k pokojnej melanchólii, či akejsi zmierlivej odovzdanosti osudu, než k nervnej rozorvanosti a bezodnej temnote. Pochopiteľne, o vypätú, tak veľmi ruskú emocionalitu a srdcervúcu dojímavosť nikto nebude ochudobnený ani v tomto prípade.

Oblomov vyzerá mlado aj viac než pol druha storočia od narodenia. Je preplnený nehynúcimi univerzálnymi charaktermi a ponúka množstvo momentov hodných hlbšej reflexie i v modernom, prokrastináciou gniavenom svete. Jedna z najelegantnejších ruských klasík vôbec.

Ivan Alexandrovič Gončarov: Oblomov

Vydal: Odeon 2015 (edícia Knihovna klasiků)

Preklad: Libor Dvořák

672 strán

Ak sa medzi knihami dobre cítite a naše správy vám prinášajú radosť a úžitok, môžete nás podporiť prostredníctvom vašich 2%. Informácie o tom, čo robíme a čo chystáme, nájdete TU.

Zobraziť diskusiu (0)