S dôverou v racionalitu si nevystačíme z jednoduchého dôvodu. V čistej podobe totiž ani neexistuje, naše myslenie neustále podlieha rôznym chybám, skresleniam, sociálnym tlakom a ten, kto si myslí, že uvažuje objektívne je možno sám obeťou ilúzie alebo trochu nerealistickej predstavy o sebe samom. Človek je však sociálna bytosť a preto k rôznym omylom a chybám dochádza aj v medziľudskej interakcii a ak zoberieme do úvahy zámerné klamstvá a manipuláciu, otvára sa komplexný problém, kde je nevyhnutne potrebné kultivovať kritické myslenie. Pôsobivou knihou k tejto téme prispel šachový veľmajster a lektor Ján Markoš.

Kto z nás prizná pred sebou alebo dokonca pred inými, že naletel na hoax alebo uveril konšpirácii? Dokážeme postrehnúť manipuláciu, akej nás vystavujú politici? Uvedomujeme si úlohu jazyka v našom vnímaní sveta? Prečo sú niektoré médiá dôveryhodné a iné nie? Dá sa vždy dôverovať informáciám, ktoré získame pri vyhľadávaní v Google? V jednotlivých kapitolách sa postupne dozvieme zásadné fakty o povahe správ vrátane dehumanizácie (akej sa príležitostne dopúšťa napr. aj stránka Zomri), o kvalite komunikácie, o spôsoboch ako sa ľudia mýlia v uvažovaní, či je možné v spoločnosti čokoľvek zmeniť a tiež ako tú zmenu vykonať. Výbornou voľbou sú desiatky príkladov len z nedávnej doby, od mediálnych správ, diskusných fór, prejavov, príspevkov zo sociálnych médií (dominuje Facebook), cez čísla, grafy, až po rôzne vizuálne prvky.

Ján Markoš je nezvyčajne zručný vo vysvetľovaní rôznych odborných termínov a konceptov, z desiatok príkladov sa dá osobitne upozorniť na pasáže, v ktorej ozrejmuje princíp manipulácie s grafmi a tiež text, kde opisuje rozdiel medzi priemerom a mediánom, kniha má teda potenciál stať sa vhodným materiálom pre školy. Čím viac sa zoznamujeme s opisovanými javmi, tým ostrejšie vystupuje do popredia fakt, že niektorí predstavitelia verejného života (dominantne politici), nám často otvorene klamú alebo tak deformujú údaje, až sa začnú rozchádzať s realitou. A pritom im stačí voliť slová s možnosťou dvojakej (hocikedy protirečivej) interpretácie, klásť sugestívne rečnícke otázky alebo nastaviť nesprávnu mierku ikonografie. O ostatné sa postarajú kognitívne chyby a sociálna dynamika.

Osobitný prínos Sily rozumu spočíva práve v poukázaní na kombináciu viacerých chýb v uvažovaní v kombinácii s procesmi, aké sa odohrávajú skupinách, v akých sa bežne vyskytujeme, či už v práci alebo doma. Neschopnosť mysle vyrovnať sa s reálnymi udalosťami, aké odporujú jej idealizovaným predstavám, známa ako kognitívna disonancia, konfirmačné skreslenia, vyhľadávanie názorov, aké sú človeku blízke, to sú len niektoré z opisovaných chýb, argumentačné zlyhania a fauly, akých sa bežne ľudia dopúšťajú. Autor sa ale nezastavil len pri súpise kognitívnych nedostatkov, nadviazal ešte aj problematikou morálky a posudzovania vážnosti skutkov a nevyhol sa ani otázkam viny a usmerneniam, aby tí, ktorí posudzujú druhých, dbali o kvalitu vlastných skutkov a postojov.

Markošova publikácia tak dostala ešte ďalší rozmer a to, že povzbudzuje k občianskemu aktivizmu, pretože ten nesie zásadný potenciál na uskutočnenie zmien v spoločnosti. Svedčí o tom aj súbor rád na konci knihy. Ten istým charakterom pripomína ponaučenia Timothyho Snydera z knihy O tyranii (Premedia 2017), no Markošove rady sú predsa len viac ukotvené v našom priestore. Ak chcete získať predstavu o tom, aký pozoruhodný text bol vydaný, prečítajte si ukážku na medziknihami.sk.

Ján Markoš: Sila rozumu v bláznivej dobe. Manuál kritického myslenia

N Press 2019

255 strán

Zobraziť diskusiu (0)