Počiatočné nadšenie určite vyvoláva aj vizuálna realizácia obálky a predsádok, ktoré lákajú kombináciou hýrivých pastelových farieb typických pre tradičné umenie kontinentu. Texty, žiaľ, toľkým koloritom neoplývajú, naopak, ich fádnosť sa znásobuje presne v štyridsiatich siedmich kúskoch. I keď je ich štylistický výraz solídny, štruktúrne členenie každého z nich vychádza z rovnakej šablóny používajúcej zopár jazykových exotizmov, motívov animistickej spirituality a náboženskej poverčivosti či naratívov bájky a paraboly. Samotná schéma ale nespôsobuje celostnú stratu vitality, tou je práve neschopnosť spomenuté prvky zorganizovať tak, aby v jednotlivých výstupoch naozaj ozvláštňovali atmosféru, buď formálne cez inokultúrne reálie alebo obsahovo prostredníctvom zreteľnej pointy.

Pôvodne koncipovaná zbierka mikropoviedok nakoniec pripomína kolekciu úryvkov zreťazenú do epizodického románu, čo je vlastne pre autora charakteristickým postupom. Ústredným hrdinom tohto minimalistického románu sa stáva Mbomo, štamgast baru Na úrovni v Akwe, štvrti veľkomesta Douala. Cez svoju perspektívu pod vplyvom palmového vína, piva, rumu či pastisu radšej uniká do sveta historiek, hoci ani v nich sa nevie úplne vyhnúť ťaživým sociálnym javom. Za všetko text Pozorovateľ, v ktorom sa spomínajú pomerne bežné pouličné lynče praktizované rozzúreným davom. No tento zásadný znak nefungujúceho práva v krajine sa len načrtne v zopár odsekoch, bez akéhokoľvek potrebného účinku stimulovaného napätím z náhleho skoku do skutočnosti: „Pneumatiky sa na zlodejovi zapália a prítomní sledujú, či sa obeti podarí dobehnúť k vode, kde sa utopí, alebo či skoná ešte na brehu. / Nešiel za nimi. Podobné divadlo od istého času nevyhľadával. Namiesto toho si ešte chcel objednať (...)“ (s. 122).

Vzhľadom na relatívnu uzavretosť vypovedaného v konkrétnych odsekoch sa napokon tie stávajú kameňom úrazu, pretože citeľné prechody medzi nimi narúšajú plynulosť príbehov. Často je v nich totiž väčší dejový náboj, než dokážu samostatné textíky uniesť. Takéto obrazy radené vedľa seba potom zapríčiňujú, že priebeh rozprávania sa zasekáva. Navyše trpí i záver, keďže je jeho vyústenie oslabené.

Pôvodný plán autora vystihnúť v mikropoviedkach špecifický ráz myšlienkového sveta kamerunského obyvateľstva sa preto dostatočne nenaplnil a zredukoval sa iba na ploché prelínanie všedného života s absurdnými a fantastickými elementmi, ktoré postupom času začína nudiť. Viditeľná inšpirácia v poetike magického realizmu nedosahuje patričnú dimenziu, aby vzbudila úžas. Spätne sa tak zdá, že vstupný dôraz na fabulizmus je len jarmočným sloganom: „Dejú sa tu zázraky“ (s. 7). Ak by sa však diali, netreba na nich predsa vôbec upozorňovať.

Vadas, Marek: Zlá štvrť : Príbehy z baru na konci sveta. 1. vyd. Levice : KK Bagala, 2018. 192 s. ISBN 978-80-89973-14-9.

Viac recenzií od Petra F. 'Ria Jílka na www.jilek.cafe.

Zobraziť diskusiu (0)