Antiverzia prvého týždňa

Dystopická depresia zvykne byť zrejmá od prvých chvíľ. Začnete cítiť znepokojenie, ste vyrušení posunom prítomnej reality do budúcej „nevábnosti“.

V úvode tohto rozprávania varovné dystopické znamenia chýbajú. Príbeh sa odohráva v priebehu jedného týždňa. Nezačína „poporiadku“, od pondelka, ale v piatok. Takto môže vyzerať antiverzia biblického príbehu stvorenia, v ktorej sa rúcajú staré patriarchálne systémy.

Elin je influencerka. Svoju virtuálnu kariéru naštartovala počas lockdownu, keď v matkinom wellness hoteli objavila kabelky rôznych farieb a značiek, medzi nimi aj vintage kúsky. Začala ich fotiť a točiť videá, a tak sa teraz teší z obrovskej masy sledovateľov. „Vyrostla, prorostla matku, ignorovala a překročila všechny hranice.“ Napriek radám psychoterapeutky vo svojej izbe zabíja čas výlučne obrázkami, videami, reklamami a komentármi. Vychádza von z izby kvôli náhodnému sexu a vzrušuje mužov svojím nezvyčajným výzorom.

19-ročný Nuri je z prisťahovaleckej rodiny. Vie, že je fešák, a keby bol o čosi vyšší, veril by si u dievčat oveľa viac. Pracuje non-stop. Najprv v bare, potom v donáškovej službe a v mobilných aplikáciách si hľadá akékoľvek brigády. Aby prežil a našetril na samostatnosť, pretože doma ho čaká depresívna matka, roky terorizovaná otcovým mlčaním.

Ruth je zdravotná sestra po päťdesiatke. V nemocnici ju čaká kolotoč povinností. Personálu je málo, každú chvíľu niekto z pacientov zomiera a ona stojí (alebo skôr padá) znivočená a sama pred obrovským kopcom opatrovateľských úkonov, pravidiel a nárokov systému, ktorý je na hranici možností.

Vzbura v tichu

Okrem týchto troch ľudských postáv si vlastné minipríbehy píšu pištoľ a maternica. Všetko sa spojí do vážnej pointy v nedeľu.

Pred nemocnicou je dav žien. Postupne si líhajú na zem, aby sa takouto formou vzbúrili proti osudu večných opatrovateliek, asistentiek, slúžok, kuchárok a umlčaných partneriek. Štartuje kolaps, neodpustiteľná rebélia aj vážna sociálna kríza, zdanlivo dystopická.

„My ženy to umíme. Rodíme děti. Jsme vnímavé, jsme jemné. Jsme odolné a zvládáme to. Vždycky to nějak zvládneme. Když to nezvládne nikdo jiný, přijdeme my a dokážeme to. Kým budeme, když sa nebudeme starat?“

Reakcie sú zlovestné – od represií štátu po fyzické násilie mužov, ktorí prišli o svoje privilégiá a komfort. V tomto momente začína byť rozprávanie vyrušujúce (až zlovestné), ale aj angažované.

Pokračovanie znamená riziko a príležitosť súčasne. „Odmítnutí otevřelo budoucnost, a teď? Teď je otevřená.“ Všetko stíchlo, aby v tomto tichu mohol zaznieť hlas zaznávaných, nepovšimnutých a zneužívaných.

Vizionársky a pútavý román zaujal a hovorí sa o ňom veľa. Autorka v mnohých rozhovoroch a vystúpeniach potvrdzuje svoju angažovanosť. Nechce realitu len reflektovať, chce modelovať jej zmenu. Vie písať empaticky a emocionálne, pritom sa nevzdáva rozprávačskej kvality.

Fallwickl volá po solidarite a pripomína pretrvávajúcu zúrivosť. Vie však, že nenásilný protest je dvakrát účinnejší ako násilný. Musíme naozaj čakať na to, kým zabehnuté spoločenské štruktúry skolabujú?

Mareike Fallwickl: A všechno ztichlo

Preklad: Michaela Škultéty

Vyšehrad, 2025

Zobraziť diskusiu (0)