Zerán svojím debutom ukazuje obdivuhodné majstrovstvo slova. V útlejšom románe na 170 stranách odvážne mení štýl písania, no napriek tomu sa jej dielo nerozpadlo, čo sa začínajúcim spisovateľom, experimentujúcim s formou, stáva často.

Hlavní hrdinovia Iquela, Paloma a Felipe sú traja mladí dospelí, značne poznačení traumami z minulosti, každý z nich prežil kľúčovú stratu a opustenie rodičom a každý z nich sa s týmto faktom vyrovnáva po svojom. Alebo skôr nevyrovnáva. Zerán bravúrne opisuje ich rozkolísanosť, neukotvenosť, ich nezrelosť a neschopnosť odpútať sa od minulosti. Odvážne sa púšťa do dlhočizných monológov v prípade Felipeho, kde sú „jeho kapitoly“ tvorené prakticky jednou vetou. Felipeho prúd vedomia je kľúčovou a zároveň najdepresívnejšou časťou románu.

Ukazovať traumy nie je žiadne nóvum, Zeránovej inovatívny prístup spočíva v zasadení do originálneho príbehu. A tým je pretnutie životov troch hlavných postáv v podobe „pohrebnej cesty“. Telo Palominej zosnulej matky sa po prílete do Južnej Ameriky stratilo a naša nešťastná a smutná trojica sa pokúsi na prenajatom pohrebnom aute Palominu mamu nájsť. Cestou sa vyplavujú na povrch ich zranenia a traumy, hlboko skryté pod nánosmi všedných dní. Pri čítaní Odpočtu som si spomenul na sýrskeho autora Chálida Chalífu a jeho knihu Smrť je brutálna drina, v ktorej opisuje cestu troch súrodencov a ich mŕtveho otca v jednom aute z Damasku do Aleppa počas sýrskej občianskej vojny, kde sa všetci traja zúfalo snažia splniť otcovo posledné želanie byť pochovaný v rodnej dedine, neuvedomujúc si, čo znamená ísť trojhodinovú cestu autom počas vojny. Tri hodiny sa natiahnu na tri dni a cesta je pre každého zo súrodencov hraničnou udalosťou, kde sa definitívne odcudzia navzájom i sebe samým. Zerán pracuje s podobnou témou a vynachádza skutočne prekvapivý až epický záver. Žiadny happy end však nečakajte. Na to je Alia Trabucco Zerán už/až príliš dobrá spisovateľka.

Alia Trabucco Zerán: Odpočet

Fra, 2024

Zobraziť diskusiu (0)