Za zrkadlom

Autor v troch častiach prepája názory bežných ľudí, vlastné zápisky z ciest, poznatky z archívov a najmä rozhovory s intelektuálmi z východu Ukrajiny. Pohľad na vojnovú situáciu sa rôzni podľa toho, na čej strane sú a ako veľmi si uvedomujú a cenia slobodu. Na východe je len časť ľudí, ktorí sú za „jedinú“ Ukrajinu. Bieda banských miest v spojení s nostalgiou za Sovietskym zväzom priťahuje pohľad „tých druhých“ na východ. Hrdosť na ťažký život oddeľuje lokálnych patriotov od jednoty v hľadaní ukrajinskosti. Ďalší smutný a fatálny dôkaz toho, aké nebezpečné vie byť prehlbovanie polarizácie ľudí.

„Zaužívané heslo na Východe: ‚Donbas kŕmi‘. Uhlie udržiava život, ak nebude uhlie, nebude nič, len tma. Nič však neprispieva k pocitu vlastnej nedôležitosti tak veľmi ako silná mytológia. Na druhej strane bola cenou za odraz v zrkadle, pocit ‚absencie samého seba‘ a jeho živenie. Ak nie si súčasťou sovietskeho mýtu, neexistuješ. Jednoducho neexistuje iný priestor, iný čas ani iná možnosť tvojej existencie.“

(Z rozhovoru so spisovateľkou Olenou Sťažkinou, ktorý bol pre mňa najsilnejšou kapitolou.)

„... vždy som považoval za veľmi presný pojem ‚Revolúcia dôstojnosti‘, ktorý súvisí so zodpovednosťou. Vzájomnou zodpovednosťou. To, čo sa stalo v roku 2014, to, čo mnohých vytrhlo zo spánku, prinútilo ľudí hľadať svoje korene. To je pojem dôstojnosti. Keď za vás niekto rozhoduje, keď vám odoberie možnosť konať, je to ponižujúce.

… mnohí obyvatelia Východu odrazu pochopili, aké je to dôležité. Možno nie pre všetkých a možno nie ani pre väčšinu, ale pre dostatočné množstvo, vďaka ktorému sa tu zachová Ukrajina.“

(Z rozhovoru so spisovateľom Serhijom Žadanom.)

Červený alarm

Najpútavejšie texty boli pre mňa početné rozhovory so spisovateľmi/kami či umelcami/kyňami. Niektoré sa mi, naopak, javili trochu menej konzistentné. Napokon mi ich mierna nesúdržnosť až tak neprekážala, pretože som knihu čítal priebežne popri iných. Pri čítaní ma častokrát zarážala podobnosť totalitných mechanizmov (pretláčaná spoza východných ukrajinských hraníc) v okliešťovaní a otupovaní ľudí, ktoré v malých krokoch, čím ďalej tým nápadnejšie, kopíruje aj naša súčasná vláda. Knihy, ako je táto, sú pre nás alarmujúcimi výstrahami a sú potrebné ako soľ. Preklad Veroniky Goldiňákovej je prirodzený, kniha sa mi napriek ťažšej téme čítala ľahko a hodnotím ju ako veľmi dobrú.

Oleksandr Myched: Krv ti s uhlím pomiešam

Preklad: Veronika Goldiňáková

Absynt, 2024

Zobraziť diskusiu (0)