Dvojníci: keď sme sami halucináciou

Spánkovú obrnu môže sprevádzať pocit, že sa vznášate alebo levitujete. Uvádzajú to aj niektorí z mojich dopisovateľov. Niekedy sa pridružujú vízie, v ktorých opúšťate svoju telesnú schránku a letíte vesmírom. Tieto zážitky sú iné ako nepekné nočné mory a môžu sa s nimi spájať pocity pokoja a radosti (niektoré z osôb, ktoré testoval Cheyne hovorili o „blaženosti“). Jeanette B., ktorá celý život trpí narkolepsiou a spánkovou obrnou (hovorí im „očarovanie“), mi napísala:

Po vysokej škole sa mi moje očarovania stali bremenom aj požehnaním. Jednu noc som sa nemohla vymaniť z obrny. Vzdala som to a pocítila, ako pomaly z tela stúpam von! Prešla som fázou hrôzy a akonáhle som sa z tela dostala a vzniesla sa do výšky, zaplavila ma nádherná, pokojná blaženosť. Teraz, keď som to všetko zažila, mám veľké problémy veriť, že to bola halucinácia. Všetky moje zmysly sa nezvykle zaostrili: vo vedľajšej izbe hralo nejaké rádio, vonku za oknom hlasno cvrlikali cvrčkovia. Nechcem zachádzať do detailov, ale táto halucinácia bola príjemnejšia ako čokoľvek, čo som dovtedy zažila... Od svojich mimotelových zážitkov som sa stala takmer závislá, takže keď mi neurológ ponúkol nejaké lieky, ktoré mi pomôžu od nočnej obrny a halucinácií, radšej, ako by som sa mala týchto zážitkov vzdať, som odmietla. Pravý dôvod som mu však nepovedala. Už niekoľkokrát som sa túto príjemnú halucináciu snažila privolať cielene. Zistila som, že zvyčajne prichádza po väčšom strese, alebo nedostatku spánku, a tak som si odopierala spánok, aby som sa mohla vznášať medzi hviezdami, v takej výške, kde môžem pozorovať zakrivenie Zeme...

Blaženosť však môže splývať aj s hrôzou. Stalo sa to môjmu priateľovi Petrovi S. pri jeho jedinej príhode spánkovej obrny s halucináciami. Pripadalo mu, že opustil svoje telo, obzrel sa za ním a potom rýchlo vyletel do neba. Teraz, keď sa vymanil z obmedzenia tela, mal nesmierny pocit slobody a radosti, zdalo sa mu, že sa môže slobodne túlať po celom vesmíre. Bol tu však aj strach, ktorý sa menil na hrôzu: obával sa, že by sa mohol v nekonečne navždy stratiť a so svojím telom sa už nedokáže spojiť.

Mimotelový zážitok môže nastať pri stimulácii mozgu, ku ktorej dochádza pri epileptickom záchvate alebo migréne, rovnako ako pri elektrickej stimulácii mozgovej kôry, užívaní drog, v zámere vyvolanom tranze, pri nedostatočnom zásobení mozgu, pri infarkte alebo arytmii, pri masívnej strate krvi alebo šoku.

Moja kamarátka Sarah B. prežila mimotelovú skúsenosť na pôrodnej sále, krátko po narodení dieťaťa. Porodila zdravé dieťa, ale stratila veľa krvi a pôrodník povedal, že musel stlačiť maternicu, aby krvácanie zastavil. Sarah mi napísala:

Cítila som, že mi stláčajú maternicu a prikázala som si, že sa nesmiem hýbať a kričať... Potom som sa zrazu vznášala, zadnú časť hlavy otočenú smerom k stropu. Pozerala som sa dolu na telo, ktoré mi nepatrilo. Bolo odo mňa akosi vzdialené... Sledovala som lekára, ako tlačí na brucho tej ženy a počula som ho, ako nahlas odfukuje od námahy. Pomyslela som si: „Tá žena je veľmi bezohľadná. Robí doktorovi J. veľké problémy“... Dokonalo som sa teda orientovala v čase, vedela som, aký je deň, kde som, kto sú títo ľudia, ktorých vidím a čo sa práve deje. Len som si neuvedomovala, že uprostred tej drámy, som ja sama. Po chvíli doktor J. oddialil ruky od toho tela, poodstúpil a prehlásil, že krvácanie ustalo. Keď to povedal, cítila som, ako sa vraciam späť do svojho tela, vkĺzavam doňho ako ruka do rukávu. Už som sa na lekára nedívala z veľkej výšky – teraz sa týčil nado mnou. A celkom blízko. Zelený chirurgický odev mal pofŕkaný krvou.

Sarah mala kriticky nízky tlak, čo sa spája s nedostatočným prekrvením mozgu a práve to bolo asi dôvodom mimotelového zážitku. Ďalším faktorom mohla byť úzkosť. Koniec záchvatu mohlo naopak urýchliť upokojenie, a to aj napriek tomu, že mala stále veľmi nízky tlak. Je zvláštne, že svoje telo nespoznávala. Ľudia totiž často uvádzajú, že keď sa oddelená ja na svoj pôvodný príbytok pozerá, pôsobí telo „opustené“ alebo „prázdne“.

Ďalšia z mojich priateliek, chemička Hazel R., sa mi zverila so zážitkom, ktorý sa jej prihodil pred mnohými rokmi, keď mala predpôrodné bolesti. Lekár jej na zmiernenie bolestí ponúkol heroín (bolo to vtedy v Anglicku bežné). Hneď ako začala droga účinkovať, pocítila, ako stúpa hore a zastavuje sa až pod stropom v kúte pôrodnej sály. Videla pod sebou svoje telo a nič ju nebolelo – cítila, že bolesť zostala v tom tele pod ňou. Mala rovnako dojem zrakovej a intelektovej bystrosti: zdalo sa jej, že dokáže vyriešiť akýkoľvek problém (bohužiaľ, poznamenala sarkasticky, žiadny sa nevyskytol). Po vyprchaní účinku drogy sa vrátila do svojho tela a k silným kŕčom a bolesti. Keď jej pôrodník ponúkol ďalšiu dávku, spýtala sa, či to nemôže nepriaznivo pôsobiť na dieťa. Keď ju ubezpečil, že v žiadnom prípade, súhlasila a znovu si vychutnávala oddelenie od tela a pôrodných bolestí, ako aj pocit nadpozemskej duševnej jasnozrivosti.napriek tomu, že sa to stalo pred viac ako päťdesiatimi rokmi, Hazel si stále pamätá všetky podrobnosti.

Pokiaľ človek takéto oddelenie od tela nezažil, nie je ľahké si ho predstaviť. Sám som žiadnu mimotelovú skúsenosť nemal, raz som sa ale zapojil do pozoruhodne jednoduchého pokusu, ktorý mi ukázal, ako ľahko sa dá oddeliť od tela a „vteliť“ sa do robota. Robot bola masívna kovová figúra. Miesto „očí“ mala videokamery a namiesto „rúk“ pazúre v tvare homárích klepiet. Slúžil na výcvik astronautov, s podobnými prístrojmi mali pracovať aj vo vesmíre. Nasadil som si ochranné okuliare napojené na kameru, takže som v podstate videl svet očami robota, a zasunul som ruky do rukavíc so snímačmi, ktoré zaznamenávali moje pohyby a prenášali ich do klepiet. Akonáhle ma pripojili, zmocnil sa ma zvláštny pocit. Očami robota som pár metrov od seba videl stoličku a na nej podivne malú postavičku v okuliaroch a rukaviciach. (Zdala sa taká malá preto, že ja sám som sa vďaka vteleniu do robota tak zväčšil?) Úplne mnou trhlo, keď som si uvedomil, že tá prázdna, bezduchá figúrka musím byť ja.

Oliver Sacks: Halucinácie (Inaque 2014)

Zobraziť diskusiu (0)