Otázka na telo
Klára Vlasáková napísala svoj druhý román – Těla. Ide o príbeh vybudovaný na presvedčení protagonistky Marie Dostálovej o tom, že jej „iné telo“ je nevyhnutne vnímané negatívne. A čo s tým má Jozef Mak?
Marie Dostálová, nejjednodušší žena na světe.
Těla (Klára Vlasáková, 2023)
Román Kláry Vlasákovej Těla prispieva k detabuizácii „iných tiel“ – takých, ktoré sú vzhľadom na kult krásy (prevládajúci v médiách, na sociálnych sieťach i v populárnej kultúre) často marginalizované a zneviditeľňované. Určujúcou charakteristikou protagonistky Marie Dostálovej je reflexia vlastného starnutia. Cez prizmu tohto biologického javu sa Marie díva na seba tak, ako si myslí, že ju vnímajú ostatní: negatívne.
Krása v jednoduchosti?
Citovaná veta sa s istými obmenami refrénovito opakuje na viacerých miestach Těl a tvorí tak leitmotív románu. V tejto konkrétnej polohe Vlasáková šikovne zvýrazňuje významový posun medzi druhým a tretím stupňom prídavného mena „jednoduchá“. „S vámi to bude jednodušší“ – to je odpoveď muža, ktorému sa Marie stará o deti, na otázku, prečo chce namiesto starej mamy zobrať na dovolenku k deťom ju, „iba“ ich pestúnku.
Vystupňovanie do superlatívu „najjednoduchšia“ však už nie je len pragmatizmom – je predovšetkým hodnotením. Marii ukazuje v pozícii veci, s ktorou sa dá pre jej poddajnosť a neprestajné sebapodceňovanie „najjednoduchšie“ manipulovať. Obraz je tak ozvenou spomínaného hrdinkinho životného pocitu – Marie sa cíti na ťarchu, a to aj v situáciách, v ktorých ju iní vnímajú pozitívne. V podstate sa na ploche celého románu sama degraduje.
Marie Dostálová – človek milión
Paradoxné internalizovanie toho, že jej „iné telo“ je nevyhnutne vnímané negatívne, je katalyzátorom naratívu prózy. Tento postup nepôsobí ako samoúčelná literárna finesa (umelé „vyvolávanie“ konfliktu pre zápletku), naopak, spúšťa u čitateľstva reálnu reakciu: Těla sa skrátka čítajú ťažko, vedú totiž k nepríjemnému pocitu nevyhnutnosti reflektovať niečo, čo máme tendenciu zo svojich životov vytesňovať.
Črtá sa aj zaujímavá paralela s Jozefom Makom. Interpretovaná veta pripomenie okrídlený výrok o protagonistovi tohto románu Jozefa Cígera-Hronského, „človeku milión“. Hoci zrejme neintencionálny, tento odkaz nás môže motivovať k solidarizovaniu so životmi ľudí, ktorí sa boria nielen s problémami bieleho muža v produktívnom veku, ale na svojich telách nesú aj ďalšie vrstvy neľahkých nánosov, ktoré ich o to viac ťahajú k zemi.
Klára Vlasáková: Těla
Euromedia group, a. s., edícia Listen, 2023
(text je súčasťou instagramového projektu @instapretacia)