Írska autorka Evie Woodsová vo svojom románe Strážkyňa príbehov ponúka čitateľom viac než len fiktívny príbeh. Pokúša sa o návrat ku koreňom rozprávania, kolektívnej pamäti a zraneniam, ktoré si nosíme v sebe a ktoré môžu byť preliečené jedine slovami. V dvoch časových líniách a dvoch ženských osudoch, ktoré sa nikdy nestretnú – a predsa sa hlboko dotknú –, skúma Woodsová silu písaného slova, folklóru a vnútorného prerodu. Kniha prepája realitu so svetom nevideného, balansuje medzi každodennosťou a mytológiou a v duchu magického realizmu potvrdzuje, že zázraky sa môžu ukrývať aj v tom najobyčajnejšom dni.

Minulosť ako zrkadlo prítomnosti

Román sa odohráva v írskom prostredí v dvoch obdobiach: v roku 1910 a 2010. V tom staršom sledujeme Annu Butlerovú, mladé farmárske dievča, ktorého život plynie pokojne, ukotvený v rytme prírody a v tichu každodennosti. Všetko sa zmení, keď do dediny zavíta charizmatický americký akademik Harold Griffin-Krauss s prosbou o pomoc pri preklade starých rozprávok o vílach. Anna cíti príležitosť, no čím hlbšie sa do príbehov prenášaných z generácie na generáciu ponára, tým jasnejšie vníma, že v ich koreňoch drieme niečo temné a osobné. Autorka tu sugestívne naznačuje, že rozprávky nie sú len nevinnými výmyslami, ale uchovávateľmi skutočných udalostí, kolektívneho strachu či dokonca traumy.

O storočie neskôr, v rušnom New Yorku, sa Sarah Harperová ocitá na životnej križovatke. Sklamaná a zranená sa rozhodne utiecť niekam ďaleko, kde by mohla začať odznova. Osud ju zavedie na západné pobrežie Írska, do krajiny, ktorú pozná iba z rozprávok. V chátrajúcom dome však objaví denník Anny Butlerovej. S každou stránkou sa viac vciťuje do jej sveta a zároveň prehodnocuje ten vlastný.

Evie Woodsová v týchto dvoch líniách zrkadlí ženské skúsenosti, duševné zranenia a možnosti uzdravenia. Kým Anna sa stáva svedkom toho, ako môžu príbehy z minulosti formovať prítomnosť, Sarah je dôkazom, že minulosť môže človeka zachrániť práve vtedy, keď sa zdá byť všetko stratené.

Krajina ako pamäť a rozprávanie ako útočisko

Autorkin štýl je atmosférický a zmyslový, takmer poetický. Írsky vidiek je vykreslený s presnosťou, ktorá evokuje vôňu dažďa, šum tráv aj temnotu miestnych legiend. Práve prepojenie medzi prírodným priestorom a emocionálnym vnútrom postáv dodáva románu hĺbku, ktorú by možno inak sentimentálne ladená zápletka nemala.

Najväčšou prednosťou knihy však nie je ani tajomstvo z minulosti, ani romantická rovina, ale úvaha o moci príbehov. Autorka ukazuje, že rozprávanie je aktom ochrany, prenosu múdrosti, ale aj sebaliečenia. Denník Anny Butlerovej nie je len nositeľom minulosti – je nástrojom spojenia dvoch odlišných životov, ktoré spája skúsenosť bolesti a potreba nádeje.

Postava Sarah však občas vyznieva ako menej presvedčivá a dej ako mierne predvídateľný. Príležitostne pôsobí ako klasická „hľadajúca sa žena v kríze“, akých má súčasná beletria neúrekom. No napriek tomu Woodsová dokáže citlivo prepojiť súčasnosť s minulosťou tak, že v nás nezostane len emócia, ale aj myšlienka.

Každý má svoj vlastný príbeh

Strážkyňa príbehov je nežný, melancholický a miestami temný román, ktorý nadväzuje na tradíciu magického realizmu a literatúry o literatúre. Pripomína čitateľom, že príbehy nie sú len zábavou, ale skôr sú pamäťou, ktorá nás drží pokope, aj keď sa zdá, že sa všetko rozpadá.

Evie Woodsová, autorka tohto medzinárodného bestselleru, sa aj v tejto knihe vracia k svojim silným témam: hlbokému prepojeniu medzi ženami a minulosťou, k mytologickému dedičstvu a k presvedčeniu, že liečivá sila rozprávania môže meniť životy.

Strážkyňa príbehov nie je len knihou na jedno prečítanie. Je to pripomienka, že každý z nás si nesie svoj vlastný príbeh. A ten môže – ak sa rozhodneme ho počúvať alebo rozprávať – niekoho zachrániť.

Evie Woodsová: Strážkyňa príbehov

Preklad: Lucia Tonková

TATRAN, 2025

Zobraziť diskusiu (0)