Prežitie ako literárna záľuba
Vo vedeckej fantastike existujú príbehy venované prežitiu v extrémnych podmienkach vesmíru a sú medzi čitateľstvom pomerne obľúbené. Dokážu totiž nielen sledovať postavy neustále balansujúce medzi životom a smrťou, ale istým spôsobom aj trénujú predstavivosť a vyvolávajú otázky, čo by robil človek v situácii, keď je odkázaný len sám na vlastné schopnosti. Tie sú totiž limitované nielen technikou, ale dominantne prostredím. Naplno to využil Mark Lipsky vo svojom románe Paradox.

Marek Boško napísal niekoľko kníh z rôznych žánrov, úspešným bol už jeho debut Vtáčkar (Tatran, 2016), s ktorým uspel v knižnej ankete Knižnej revue, kde skončil na druhom mieste. Pre sci-fi žáner sa rozhodol použiť pseudonym Mark Lipsky a bude zaujímavé sledovať, či pod touto identitou vytvorí aj ďalšie príbehy. Za atraktívnou obálkou nájdeme príbeh o prežití v podmienkach, v akých by sa asi nikto nechcel ocitnúť, zároveň sú však čitateľsky veľmi lákavé.

Situácie plné protikladov
Hlavná postava je prebudená z umelého spánku, aby zistila, že musí zachrániť vesmírnu loď Carnival Sky. Čudné však je, že Carnival Sky sa nehýbe ani nejaví známky žiadnej aktivity. Nehýbať sa vo vesmíre nie je vôbec jednoduché, dokonca by sa dalo konštatovať, že je to nemožné. Lenže nemožnosť nie je slovo, ktoré sa vyskytuje v Lipského slovníku. Postupne pripravuje čitateľstvo na ďalšie zvláštne okolnosti, vrství za sebou udalosti, ktorým nikto nerozumie, o to väčšie úsilie však zúčastnení vyvíjajú, aby zistili, čo sa to vlastne deje. Obzvlášť, keď sa aj komunikácia so Zemou začne vyvíjať úplne nezmyselne. Spoločnosť robí Markovi (hlavná postava sa volá Mark Lipsky) umelá inteligencia a osviežujúcim aspektom knihy sú aj grafické prvky s rôznymi textáciami, akoby sme sa pozerali na displej a videli to, čo vidí Mark.

Silnou stránkou Paradoxu je komornosť deja. Postáv je tu málo, dôraz sa kladie na nejasnosť situácií, vyskytnú sa až mysteriózne scény, ale všetko ostane striktne v oblasti žánru. Oceniť sa tiež dá, že autor neskĺzne do zbytočnej psychologizácie typickej pre krízové udalosti osamelých postáv. Práve naopak, mechanik sa vyrovnáva so stresom celkom cynicky a neustále komentuje dianie, až to občas pôsobí nadbytočne. Napätie by sa budovalo vo viacerých scénach efektívnejšie bez ironických postrehov, aj dobré nápady z hraničných oblastí fyziky sú takto trochu potlačené do úzadia.

Paradox je určite vhodným čítaním pre všetkých, ktorí majú radi racionálne riešenia vedeckých záhad a tiež obľubujú fyziku časopriestoru v jej neurčitosti. Hoci je hlavná postava technik, resp. mechanik, pôsobí skôr ako detektív postavený pred zložitý logický problém. Román je takisto lákadlom pre záujemcov o cesty, akými sa uberá slovenská fantastika.

Mark Lipsky: Paradox

Tatran, 2024

224 strán

Zobraziť diskusiu (0)