Literatúra a jej ľudia
Fantastika je trochu špecifický typ literatúry, resp. prístup k nej je trochu zvláštny. Nie je to tak dávno, keď bola považovaná za suterén, perifériu a, otvorene povedané, podradnú tvorbu. V tých časoch mala svoj uzavretý okruh čitateľov, ktorý sa rozširoval len postupne, a pomaly sa menil aj obraz fantastiky ako špecifického literárneho poľa, v ktorom existujú rovnako vysoko kvalitné diela ako tie menej kvalitné. V priebehu posledných desaťročí však pribudli vydavateľstvá, rozšírila sa čitateľská základňa, knižnice majú fantastiku bežne v ponuke a vydáva sa také množstvo titulov, že nie je vôbec jednoduché ich odsledovať, nieto ešte stíhať čítať.

Odrazu sa však objavila kniha, ktorá v tomto dianí vyčnieva, a to nielen témou, ale aj hĺbkou. Rozhovory Miloša Jesenského s poprednými autorkami a autormi slovenskej fantasy sú pozoruhodné nielen z literárneho hľadiska, ale ukazujú aj viaceré dimenzie kultúry, ktoré sa menili v priebehu času (napr. postavenie spisovateľa, nutnosť vydávať pod pseudonymom, slovenský a český trh a pod.). Kto sú respondenti Miloša Jesenského? Juraj Červenák, Lívia Hlavačková, Alexandra Pavelková, Katarína Soyka, Daniel Šmihula, Ondrej Trepáč. Ak si porovnáme rozsah knihy s počtom mien, tak je okamžite jasné, že každý získal priestor niekoľko desiatok strán a to umožňuje ísť do hĺbky: občas osobnej až rodinnej, no predovšetkým v oblasti tvorby, literárnych zdrojov, obľúbených autorov, prístupov k písaniu, vysvetľovaniu okolností vzniku diel.

Aké je to písať knihy?
Z každého rozhovoru by sa dali vybrať zaujímavosti (nie je ich málo), ale namiesto odpovedí si všimnime skôr otázky, ktoré by mali navnadiť čitateľov, aby po knihe siahli. Ako si vyberajú respondenti mená postáv? Kreslia si mapy krajiny, ktorou postavy putujú? Je potrebné, aby slovenskí autori používali zahraničné pseudonymy? Prečo je dôležitý archaický alebo moderný jazyk? Býva na začiatku príbehov už známy ich koniec? Čítajú autori recenzie alebo im na tom nezáleží? Ktoré príbehy, romány, knihy sú najviac inšpiratívne? Ako sa vytvárajú vzťahy s vydavateľmi? Na mnohé otázky má každý zúčastnený špecifickú odpoveď, no nie je vôbec výnimkou, ak sa odpovede podobajú. Odráža to veľmi príbuzné typy skúseností aj prostredie, v akom sa autori pohybovali. Sú navyše aj osobitnými členmi komunity priaznivcov fantastiky, tzv. fandomu, a svojimi ďalšími aktivitami sú známi aj mimo svojej spisovateľskej oblasti.

Rozhovory by nemohli vzniknúť bez dôslednej prípravy a v prípade Miloša Jesenského táto príprava trvala v podstate desaťročia. Jeho kultúrny prehľad je naozaj obrovský. Pero z gryfa je istým spôsobom encyklopédiou, pretože je plné poznámok pod čiarou, v ktorých nájdeme životopisné informácie o spomínaných ľuďoch. Aj menej zorientovaní čitatelia takto porozumejú lepšie kontextu, v akom sa rozhovor odohráva, a predovšetkým je vidieť, že literatúra je ohromná sieť medziľudských vzťahov a komunikácie. Neostáva nič iné, len dúfať, že si nadšenci slovenskej fantastiky nájdu cestu k tejto knihe, pretože ponúka pohľad na fantasy, aký nikde inde už asi nenájdu.

Pero z gryfa. Kniha rozhovorov s autormi slovenskej fantasy
Miloš Jesenský, Juraj Červenák, Lívia Hlavačková, Alexandra Pavelková, Katarína Soyka, Daniel Šmihula, Ondrej Trepáč
Artis Omnis, 2023

Zobraziť diskusiu (0)