Sherlock Holmes si vybudoval meno na základe prísnej racionality a až emocionálneho odstupu, s akým riešil zložité prípady. A práve román Pes rodu Baskervillovcov vo viacerých momentoch ukazuje Holmesa v nezvyčajných situáciách, dokonca aj vystrašeného a zneisteného. Sir Arthur Conan Doyle (1859 – 1930) v ňom konfrontuje slávneho detektíva so zločinom s nadprirodzenou zápletkou a po predchádzajúcich knihách Sherlock Holmes: Štúdia v krvavočervenom, Podpis štyroch a Sherlock Holmes: Dobrodružstvá Sherlocka Holmesa ide o temný príbeh s viacerými hororovými prvkami.

Dej románu sa odohráva na anglickom vidieku v blízkosti slatín a močiarov, kde sídli bohatý rod Baskervillovcov. Za veľmi záhadných okolností umierajú jeho príslušníci: prenasleduje ich monštrum v podobe psa ozrutných rozmerov a diabolského pôvodu. Posledný dedič rodu Henry Baskerville pricestuje, aby sa postaral o dedičstvo a s ním už prichádza aj dr. Watson, aby začal vyšetrovanie podozrivého úmrtia sira Charlesa, Henryho predchodcu. Sherlock Holmes zatiaľ v Londýne rieši ďalšie naliehavé prípady. Legendy sa začnú prelínať s realitou, všadeprítomná hmla a nebezpečné močiare robia pobyt novým obyvateľom značne nebezpečný a navyše sa v okolí pohybuje uniknutý väzeň. Slatiny sú istým druhom labyrintu: vedie nimi len jedna bezpečná cesta, ostatné sú slepé uličky končiace smrťou. Vyšetrovanie preverí nielen logické schopnosti, ale aj pevné nervy všetkých zúčastnených.

Pes rodu Baskervillovcov je mimoriadne napínavý príbeh s kulisami gotického románu, románu s tajomstvom a rafinovane sa pohráva nielen s postavami, ale aj čitateľmi odhadujúcimi, kto je vrahom. Skvelé ilustrácie Jula Nagya tentokrát dotvárajú desivú atmosféru: postavy pôsobia vystrašene, sú v silnom emocionálnom vypätí a pekelný netvor je naozaj desivý. Obete v románe umierajú na infarkt spôsobený nadmerným strachom a s tým súvisí aj jedna zaujímavosť: efekt Baskervillského psa alebo Baskervillský efekt pomenovaný výskumníkmi z Kalifornskej univerzity. Ide o výskyt srdcového infarktu v dôsledku silného stresu vyvolaného poverčivosťou.

Na Sherlocka Holmesa odkazujú mnohé literárne diela. Napríklad v románe výnimočných kvalít, Meno ruže, vzdal slávnemu detektívovi poctu aj Umberto Eco. Meno hlavnej postavy, Viliama z Baskervillu, sa (okrem Viliama Occama) priamo odvoláva na Psa rodu Baskervillovcov a svojimi fenomenálnymi schopnosťami Viliam reprezentuje Sherlocka Holmesa v stredoveku. Viliamov verný pomocník Adso je potom parafrázou Watsona. Meno ruže je okrem toho kronikou rozprávania Adsona rovnako ako sú príbehy Sherlocka Holmesa zápiskami lekára Watsona. Ostaňme ešte na chvíľu v Ecovej analýze Holmesa, pretože sa dozvieme ďalšiu pozoruhodnú vec. V kapitole Abdukce v Uqbaru z knihy O zrcadlech a jiné eseje Eco argumentuje s použitím nástrojov semiotiky, že Sherlock Holmes v skutočnosti nepoužíva ako metódu uvažovania dedukciu, ale takzvanú abdukciu. Pri abdukcii sa zo skupiny faktov vytvára vysvetlenie, hypotéza považovaná za pravdivú. Detektív sa vtedy nemýli, nemôže sa mýliť: keď prehovorí, všetci mu jeho verziu potvrdia. Rovnako čitatelia príbehov Sherlocka v Holmesa v úplne novom prevedení potvrdia, že ide o znamenitý čitateľský a estetický zážitok.

Arthur Conan Doyle: Sherlock Holmes 3 Pes rodu Baskervillovcov
Preklad: Ján Kamenistý
Ilustrácie: Julo Nagy
SnowMouse Publishing 2017
240 strán

Zobraziť diskusiu (0)