Peter Wohlleben: Duševný život zvierat
Čo vlastne vieme o zvieratách okrem toho, čo sa o ich výške, výskyte alebo strave dozvieme z encyklopédií? Do hĺbky ich môže spoznať ten, ktorý sa s nimi dennodenne stretáva - napríklad lesník. Ak vás táto téma zaujíma a Konrada Lorenza ste už prečítali, odporúčame vám spolu s Aňou Ostrihoňovou prečítať si knihu lesníka a ekológa Petra Wohllebena, autora knihy Tajný život stromov.
Materinská láska až do odpadnutia
Bol horúci letný deň v roku 1996. Aby sme sa osviežili, dali sme so ženou do záhrady pod tienistý strom bazénik. Sedel som v ňom s oboma deťmi a pochutnávali sme si na kúskoch melóna. Zrazu som kútikom oka zachytil pohyb. Skackalo k nám čosi hrdzavohnedé, zavše to nakrátko zastalo. Veverička!“ zvolali nadšene deti. Aj ja som sa potešil, ale vzápätí sa ma zmocnili obavy, lebo veverička sa po niekoľkých skokoch zvalila na zem. Očividne bola chorá a keď prišla ešte bližšie, spozoroval som, že má na krku veľkú hrču. Zvieratko zrejme trpelo a navyše malo nejakú nákazlivú chorobu. Pomaly, ale isto sa približovalo k bazéniku. Už-už som sa chcel dať spolu s deťmi na ústup, ale vtom sa situácia vysvetlila: ukázalo sa, že hrča je mláďa, ktoré sa drží matkinho krku. Tá sa ledva mohla nadýchnuť a v ťaživej horúčave vládala prejsť vždy len niekoľko krokov, až napokon odpadla a lapala po dychu. Veveričie matky sa obetavo starajú o svoj dorast. Pri nebezpečenstve prenášajú mláďatá do bezpečia, tak ako som to opísal. Pri tom sa poriadne vyčerpajú, lebo v jednom vrhu môže byť až šesť malých, ktoré treba postupne preniesť. Napriek veľkej starostlivosti je pomerne nízka šanca na prežitie. Asi osemdesiat percent mláďat sa nedožije prvého roku. Nebezpečné sú pre ne noci: kým cez deň títo ryšaví škriatkovia uniknú väčšine nepriateľov, smrť ich často zastihne v spánku. V noci sa po korunách stromov zakrádajú kuny lesné a napádajú snívajúce zvieratká.
Keď svieti slnko, medzi kmeňmi prelietavajú jastraby a hľadajú chutný obed. Len čo zočia veveričku, začne sa špirála strachu. A to doslova. Veverička sa snaží ujsť pred dravcom a schová sa na opačnej strane kmeňa. Jastrab urobí prudký obrat a prenasleduje obeť. Veverička bleskurýchlo uniká okolo kmeňa, vták sa rúti za ňou, a tak sa obe zvieratá naháňajú v prudkej špirále stále dookola. Rýchlejší zvíťazí, a častejšie je to malý cicavec.
Zima je však omnoho horšia ako ktorýkoľvek nepriateľ z ríše zvierat. Veveričky si stavajú nory, ktoré im v studenom ročnom období poskytujú ochranu pred zimou. Sú to guľaté hniezda umiestnené medzi konármi v korune stromu. Zvieratá v nich labkami vyhrabú dva východy, aby unikli pred nepríjemnými nečakanými hosťami. Základnú konštrukciu hniezda tvoria drobné vetvičky, vo vnútri je bytík vyložený mäkkým machom. Ten slúži ako tepelná izolácia a zabezpečuje pohodlie. Pohodlie? Veru, aj zvieratá si zakladajú na komforte. Halúzky, ktoré pri spánku pichajú do chrbta, sú pre veveričku rovnako nepríjemné ako pre človeka. Mäkký machový matrac umožňuje sladký spánok.
Peter Wohlleben
Duševný život zvierat
Tatran 2017
preklad: Elena Diamantová
