Ide o jednu z vedľajších cien, udeľuje ju detská porota, no i tak ide jeden z najväčších úspechov českého aj slovenského filmu na tomto áčkovom festivale. Na Berlinale mal film aj svoju premiéru, tá slovenská nás čaká 15. marca v Bratislave, 17.marca v Košiciach

Príbeh filmu Piata loď sa začal počas Měsíce autorského čtení v roku 2012 niekde vo vlaku medzi Košicami a Ostravou, kedy Iveta Grófová natáčala pre vydavateľstvo Větrné mlýny dokumentárny film Denník Moniky Kompaníkovej. Větrné mlýny vydali Pátou loď v edícii Česi, čítajte v preklade Kateřiny Tučkovej. Počas intenzívneho natáčania sme sa veľa rozprávali o knihe a o témach, ktoré kniha otvára, Iveta mala dokončený film Až do mesta Aš a všetky okolnosti nahrávali tomu, aby si Iveta za predlohu svojho ďalšieho filmu zobrala román Piata loď.

Iveta sa do nakrúcania filmu pustila aj napriek tomu, že ju mnohí odhovárali - nakrúcať s detskými hercami je mimoriadne náročné a film o deťoch nemusí byť pre mnohých dostatočne vážny a atraktívny. Na scenári pracovala Iveta spolu s Marekom Leščákom, ja som mala úlohu konzultantky - videla som niekoľko verzií scenára, ten sa postupne menil, dobrým rozhodnutím bolo vynechať retrospektívny pohľad, s ktorým pracuje kniha, vynechať motív diagnostického centra - teda udalosti po a ponechať len to, čo sa deje počas niekoľkých prázdninových dní na sídlisku a v opustenej záhrade nad mestom.

Súbežne s tým, ako vznikal scenár sa hľadali herci. Iveta sa rozhodla vynechať agentúry a hľadať detských predstaviteľov medzi nehercami, chodila do základných škôl, na ihriská, do detských táborov, kamerové skúšky urobila s približne stovkou dievčat, potom sme pozerali fotografie a záznamy zo skúšok a spolu vyberali hlavnú predstaviteľku. Pri filmoch, kde hrajú deti je problém, že ich treba natočiť veľmi rýchlo, deti sa v tomto veku menia zo dňa na deň. Danny Boyle, ktorý na Berlinale uvádzal druhý diel Trainspottingu vravel, že musel čakať dvadsať rokov, kým herci ako tak zostarli, dlho vyzerali rovnako, ako keď hrali dvadsaťročných mladíkov. Pri filmoch s deťmi je to naopak.

Nakoniec hlavnú predstaviteľku Jarku naozaj skvele zahrala Vanessa Szamuhelová z Bratislavy. Pre Matúša Bačišina z Vranova nad Topľou, ktorý hral Kristiána, sa Iveta rozhodla aj bez kamerových skúšok. Porota na Berlinale ocenila práve ich výkony, ktoré sú veľmi prirodzené, Vanesska dokáže uveriteľne zahrať viaceré polohy a Matúško má v sebe zasa niečo veľmi pôvabné, krehké a spontánne. Skvele fungovali najmä v scénach, kde sa ich vzájomný vzťah láme a mení, nie vždy je jednoznačný a ľahko čitateľný.

Jarkinu matku Luciu zahrala mladá speváčka, semifinalistka TV relácie HLAS Česko-Slovenska Katka Kamencová. Krásna krehká mladá žena, ktorá v skutočnom živote robí to, po čom sníva filmová Lucia - spieva na zaoceánskej lodi.

Jedinou profesionálnou herečkou vo filme je česká herečka Národného divadla v Prahe Johanna Tesařová, ktorá stvárňuje starú mamu Irenu.

Keď som písala knihu, vizualizovala som si v hlave každú situáciu, každú scénu, každú postavu a pri adaptácii som sa najviac bála toho, aby to nebol depresívny a príliš naturalistický film. Priala som si aby bol príťažlivý a trochu surrealistický, so silnou atmosférou a to sa vďaka kameramanke Denise Buranovej podarilo. V tomto smere absolútna spokojnosť.

Film sa nakrúcal v okolí bratislavských Vinohradov, na tých istých miestach, kde som písala svoju knihu - po dlhom hľadaní vhodných lokácií sa filmári vrátili na miesto, ktoré vlastne nebolo treba hľadať. Takže keď som prišla na nakrúcanie v záhradnej chatke, v opustenej záhrade nad Bratislavou, zažila som zvláštne déja vu, takmer presné zhmotnenie mojich predstáv.

A keďže na Berlinale sme šli s tým, že už len uvedenie filmu na takomto prestížnom festivale je udalosťou a dostatočným zadosťučinením, a keďže na Slovensku nikto nie je prorokom, Krištáľový medveď je darom z nebies - presnejšie povedané odmenou. Odmenou za štyri roky intenzívnej práce týmu filmárov, ktorých priemerný vek je asi tridsať rokov, ak nerátam desaťročnú Vanessku a osemročného Matúša. Bol to pre nás jedinečný zážitok, päť projekcií, premiéra vo veľkej krásnej sále plnej detí aj dospelých, živé reakcie, dvojnásobný aplauz, množstvo otázok počas Q&A a veľmi pozitívne prijatie témy aj jej spracovania od poroty a divákov.

Aby som nezabudla spomenúť - film vznikol vďaka slovensko-česko-maďarskej koprodukcii, na produkcii sa podieľali Iveta Grófová (Hulapa film), Katarína Krnáčová, Jiří Konečný (Endorfilm) a za Maďarsko Peter Reich a Iván Angelusz.

Príbeh filmu sa ešte len rozbieha a príbeh knihy stále pokračuje. Piata loď sa dočkala siedmych prekladov vrátane arabčiny, tento rok vyjde v Rumunsku a aj z popudu filmárov sme vo vydavateľstve Artforum vydali nové vydanie knihy, ktorá pôvodne vyšla v LCA Kolomana Kertézsa Bagalu. Nová kniha má filmovú obálku a je v nej vložené CD so soundtrackom k filmu, s hudbou Mateja Hlaváča a s úvodnou skladbou Katarzie. Nie je veľmi obvyklé zasahovať pri ďalšom vydaní do textu, no ja som to využila a s pomocou Marty Součkovej som opravila štylistické a faktické chyby, ktoré ma iritovali - počas desiatok podujatí, debát, prezentácií a čítačiek som knihu znovu a znovu čítala, medzitým som napísala ďalšie dve a mala som pocit, že mám oveľa väčší odstup a kritickejší pohľad. Neovplyvnil ma film, ale čas a skúsenosti.

Nové vydanie knihy Piata loď privítame do života a úspech na Berlinale oslávime v utorok 28.februára o 19:00 v bratislavskom Artfore, srdečne pozývam.

A srdečne pozývam do kina na premietanie skvelého slovensko-českého filmu Piata loď. Nebojte sa, nebude to žiadna depka.

Monika Kompaníková

Ak sa medzi knihami dobre cítite a naše správy vám prinášajú radosť a úžitok, môžete nás podporiť prostredníctvom vašich 2%. Informácie o tom, čo robíme a čo chystáme, nájdete TU.

Zobraziť diskusiu (0)