Ján Blažovský
30.5.2021

Piranesi

Labyrinty majú v literatúre osobitné miesto. Niekedy ide o konkrétne priestory, inokedy o metaforu sveta. Stratiť sa v labyrinte môže priniesť smrť, porozumieť jeho výstavbe zas dokáže odhaliť štruktúru celkov presahujúcich rámec života. Sofistikovanosť románu Piranesi spočíva v tom, že čitatelia, resp. poslucháči audioknihy dlho nebudú vedieť, na ktorú stranu chápania labyrintov sa prikloniť. No s veľkým očakávaním budú sledovať, ako príbeh pokračuje a kam smeruje.

Anglická autorka Susanna Clarke sa preslávila rozsiahlym románom Jonathan Strange a pán Norrell (Slovart, 2016), ktorý sa v čase svojho vydania (v Anglicku v roku 2004) dostal dokonca do užšieho výberu vtedajšej Man Booker Prize. Napokon však získal v roku 2005 hneď dve prestížne ceny Hugo a Locus, ale aj ďalšie. Rozprávačské nadanie Clarkovej je výnimočné: skĺbenie nápadov, epickej šírky a psychológie postáv je poskladané presne v takom pomere, aby čitatelia so značným nadšením očakávali ďalšie diela. V roku 2006 publikovala zbierku poviedok Dámy z Grace Adieu a jiné povídky (Argo, 2009), ktorá nás zavedie do magického sveta Férie a len potvrdzuje neobyčajnú imagináciu, s akou sú príbehy vytvárané.

Po dlhých šestnástich rokoch vyšiel minulý rok román Piranesi a okamžite bol znovu nominovaný na ceny Hugo a Locus, pričom vyhral americkú cenu najlepšej audioknihy Audie Award, interpretom bol herec Chiwetel Ejiofor. Piranesi vyšiel krátko nato aj v českom preklade Viktora Janiša vo vydavateľstve Argo v roku 2021 a len pár dní nato aj v audioknižnej podobe vo vydavateľstve OneHotBook v interpretácii Jaroslava Plesla, réžii Michala Bureša a v hudobnom sprievode Vladivojny La Chii.

Jaroslav Plesl takmer hypnotickým hlasom rozpráva o putovaní muža s prezývkou Piranesi zvláštnym labyrintom alebo stavbou s mnohými sieňami, o jeho stretnutiach s Tým druhým, o hľadaní odpovedí na otázky spojené s vlastnou existenciou, ale aj existenciou mnohých iných javov v tomto nezvyčajnom svete. Nie je jednoduché písať o deji románu, pretože by mohli byť prezradené dôležité udalosti, a kúzlo Piranesiho spočíva práve v postupnom objavovaní, v náznakoch, jemných nuansách. Tak ako pri tkaní vzniká postupne vzor, aj počas počúvania máme niekoľkokrát pocit, že sme už takmer porozumeli spisovateľkinmu zámeru, no tkáčova predstava celkového obrazu je iná a aj Clarková svoje zámery tají tak dlho, ako sa len dá.

Pri zmienke o labyrintoch každému napadne niečo odlišné, niekomu grécka báj o Minaturovi (sochy minotaurov Piranesi vidí často), iným poviedka Asteriónov dom od J. L. Borgesa zo zbierky Alef alebo hoci aj dielo talianskeho umelca, architekta a archeológa Giovanniho Battistu Piranesiho (1720 – 1778), ktorého maľby veľakrát zachytávajú práve starobylé priestory a tematicky sa často venujú bludiskám (ako ukazujú aj sprievodné fotografie v článku). Clarková sa však vydala iným smerom a postupuje od mýtickej predstavy ku konkrétnej. Piranesi si počas putovania bludiskom kladie otázky o povahe poznania, pamäti a vlastnej identity (čo môže byť v istom zmysle to isté). Neustále katalogizuje skutočnosť, vedie si denníky, v ktorých sa vyskytujú enumerácie: vymenovávanie predmetov alebo javov spojených s určitými vlastnosťami. Bludiskom sú potom aj samotné zoznamy.

Môže byť písanie zoznamov a indexovanie sveta východiskom zo zmätku (alebo aj šialenstva)? Do akej miery môžeme dôverovať vlastnému pozorovaniu reality? V tomto bode sa dostávame k možnej interpretácii Piranesiho ako modernej podoby Platónovho podobenstva o jaskyni, o rozsiahlom svete ukrytom pred ľuďmi žijúcimi v obmedzenosti vlastného vnímania. No je tu aj ďalšia možnosť, ako porozumieť Piranesimu. Vo svojich podrobných denníkoch napísal aj časť venovanú sochám v labyrinte. Jeho „nejmilejší socha“ je socha fauna, o ktorej sa mu aj snívalo. V sne sa faun rozprával s dievčatkom v „zasněženém hvozdu“, čo je zrejmý odkaz na knihu Lev, šatník a čarodejnica (Slovart, 2014), a teda na Kroniky Narnie od C. S. Lewisa. A tak ako Lewis vybudoval svoju kozmológiu Narnie ako kruhové prenikanie z nižších sfér do vyšších, tak aj Piranesi hľadá spôsob orientácie v bludisku nielen fyzickom, ale aj v samotnom poznávaní sveta.

Hoci rozsah audiknihy nie je veľký (7 hodín 17 minút), povaha textu si vyžaduje určité nároky na interpretáciu a z tohto dôvodu je potrebné vyzdvihnúť výkon Jaroslava Plesla. Svojím prejavom znamenite vystihol povahu osobnosti Piranesiho, jeho zvedavosť, váhanie, rozčúlenie, zmätok... V Tom druhom zas dokázal vyjadriť nervozitu, tajnostkárstvo aj prvky manipulácie. Okrem zvukov prichádzajúcich z miestností bludiska poslucháčov osvieži hudba Vladivojny La Chii, to všetko v réžii Michala Bureša. Audiokniha určite osloví všetkých, ktorí radi objavujú nezvyčajné nápady a obľubujú fantastiku vo svojej jemnej podobe.