Román Muž leží a sní formálne spadá do žánru takzvanej alternatívnej histórie, v ktorom autori modelujú vývoj dejín od určitého zlomového okamihu odlišne ako v našom svete. Lavie Tidhar stanovil tento okamih ako Pád – nacisti neuspeli v prvej polovici 30tych rokov v Nemecku a aby sa vyhli prenasledovaniu zo strany víťazných komunistov, museli utiecť do Anglicka. Okrem jedného ostali všetci významní pohlavári verní svojmu charakteru: začali sa realizovať v oblasti organizovaného zločinu, pašovaniu žien a venujú sa snahe uchovať svoju ideológiu. Výnimkou je len Wolf, takmer rojko snívajúci o veľkolepom návrate, v tvrdej realite každodenného života súkromný detektív. A autor podľa neho nedocenenej knihy Môj boj. A v inom čase a na inom mieste leží muž a sníva.

Počas čítania si v istom okamihu uvedomíme, že sme svedkami zrodu nacizmu ako akejsi nadčasovej metastázy, bujnejúcej v usporiadaní spoločnosti naprieč Európou. Wolf dostane za úlohu vypátrať židovské dievča zmiznuté počas utečeneckých transportov a okrem toho sa v jeho okolí objavujú vraždy žien, čo mu spôsobuje značné problémy. Detektívna zápletka románu privádza Wolfa do rôznorodých prostredí, predovšetkým kriminálneho podsvetia plného dekadencie a perverznosti a politických kruhov smerujúcich k totalite. Wolf sám viacerými podobnými javmi pohŕda, má vlastnú predstavu o ich realizácii, venujú sa im ale jeho bývalí kolegovia, preto ich síce kritizuje, ale ich reakcie ho len utvrdzujú, do akého morálneho bahna všetci upadli.

Ale vy se mýlíte, protože tohle už není ten svět, který jste znal, svět, který jsme znali my všichni. Ten svět je mrtvý, všechno se nyní dělí na „před Osvětimi“ a ‘teď’, protože existuje pouze teď, už jen pomyslet na život mimo teď znamená oddávat se fantazii. Ak abych odpověděl na vaši otázku: psát o tomto holokaustu znamená křičet a řvát, trhat a plivat, nechat slova dopad na stránku jako krvavý déšť, ne s chladným odstupem, nýbrž s ohněm a bolestí, jazykem šuntu, jazykem hoven a chcanek a zvratků jazykem škváru, jazykem křiklavých obálek a bulvárně popsaných pocitů, fantazie: tohle je cizí planeta, Levi. Tohle je planeta Osvětim.

Postupný vývoj deja Tidhar napísal excelentne a gradácia udalostí s vyvrcholením románu je jednoducho vynikajúca. Zatiaľ čo prvá dejová línia predstavuje typický detektívny noir román, druhá línia odohrávajúca sa v Osvienčime ukazuje paralelu nadčasovosti ľudského utrpenia. Zodpovedá tomu aj expresivita jazyka, ako vidno aj v citovanej ukážke, a až surreálnosť scén prostredia a ľudského správania akoby z úplne odlišného sveta, nekonečne vzdialeného bežnej každodennosti. Tak ako väzni vo vyhladzovacom tábore vyrábajú znovu a znovu dvere, cez ktoré nikdy nevykročia na slobodu, aj čitateľ si bude znovu a znovu klásť už asi večnú otázku ako sa to všetko vlastne mohlo stať.

Lavie Tidhar: Muž leží a sní
Preklad: Petra Johana Poncarová
Argo 2016
328 strán

Zobraziť diskusiu (0)