Romány Michela Houellebecqa môžeme vnímať aj ako komentáre k spoločenským zmenám, k akým dochádza posledné desaťročia a zatiaľ čo v západnej Európe si mnohé z negatívnych sociálnych javov už zažili, v našom priestore k nim dochádza síce s oneskorením, ale zato s istotou. Prostredníctvom literatúry teda môžeme vidieť čo nás čaká a ako budú niektorí jednotlivci alebo skupiny obyvateľstva reagovať. V slovenských prekladoch máme k dispozície napríklad prózy Mapu a územie (Marenčin PT 2011), Elementárne častice (Inaque 2017) a zbierku esejí Zostať nažive a iné texty (Inaque 2014). Houellebecq si vždy vyberie dominantnú spoločenskú tému, ktorú podrobne v románe rozoberie a práve jeho pohľad na sociálne problémy vzbudzuje veľké vášne príležitostne končiace aj žalobami a obvineniami z pornografie, mizogýnie, islamofóbie alebo rasizmu.

V prvej časti Platformy sa zoznamujeme s Michelom, mužom okolo štyridsiatky pracujúcom ako úradník v oblasti kultúry, ktorému hneď v úvode zomrie otec, zdedí značný obnos peňazí a odíde na dovolenku do Thajska. Počas nej sa zoznámi s Valérie, mladou ženou so sľubnou kariérou a po návrate nadviažu intímny vzťah. Valérie práve mení prácu v rámci turistického ruchu a spolu s bývalým šéfom hľadajú možnosti expanzie v stratovej sieti hotelov. Ako sľubná sa javí sexuálna turistika v Thajsku, kam Michel, Valérie a jej šéf odídu na spoločnú dovolenku. Život má ale pre postavy pripravené dramatické zvraty o ktorých vo svojich pohodlných bublinách nič netušia.

Platforma je v jadre ľúbostný príbeh. V kulisách povrchného, emocionálne vyprázdneného sveta hlavné postavy Michel a Valérie túžia po vzájomnej prítomnosti a šťastí, aj keď naňho už zdanlivo rezignovali. Ich vzťah sa odohráva v kulisách mašinérie globálnych turistických agentúr, meniacej sa role turizmu a dominantne v oblasti sexuálnej turistiky. Tá sa pritom nemusí odohrávať len v ázijských krajinách ako Thajsko alebo Vietnam, hoci tieto krajiny sa s ňou naozaj intenzívne spájajú. Sadomasochizmus v kluboch uprostred veľkomiest Európy tiež poskytuje potešenie turistom v rámci jedného kontinentu. V bezpečí si tak môžu uspokojovať svoje fantázie a venovať sa pseudofilozofickým úvahám o povahe rozkoše alebo prirodzenosti násilia v dejinách ľudstva.

Houellebecq nešetrí sarkazmom – posmieva sa napríklad analytickým agentúram a ich povrchným výstupom. V osobe cool oblečeného mladého sociológa prezentujúceho banálny novinový článok ako štrukturálne vysvetlenie problému ukazuje práve argumentačnú slabosť „trendy“ sociológie. Zdravý rozum často napovie presne to isté ako mediálne výstupy a pritom práve poctivá analýza je so zdravým rozumom hocikedy v úplnom rozpore. Oproti tomu Michel číta dielo filozofa Augusta Comta z 19. storočia a cituje z neho celé odseky. Odvoláva sa aj na iných klasikov, napr. Schopenhauera a vidieť to aj vo vzťahu k literatúre: pohŕda trilermi a uprednostňuje klasickú detektívku. Houellebecqove postrehy sú pritom sociologicky relevantné, jeho diela dokonca bývajú podkladom k prednáškam práve na sociológii. A hoci je Platforma fikcia, s odstupom času už vieme, že sa bolestivo a kruto naplnila len niekoľko mesiacov po jej vydaní.

Michel Houellebecq: Platforma

Preklad: Aňa Ostrihoňová

Inaque 2018

256 strán

Zobraziť diskusiu (0)