Po humore ani stopy
Fín Mika Waltari sa po celom svete preslávil v prvom rade ako autor mohutných historických románov, v ktorých živo približuje pohnuté udalosti odohrávajúce sa v rôznych dejinných epochách. Je to možno i trochu škoda, pretože jeho literárna tvorba pri tomto ani zďaleka nekončí, ba práve naopak. Tvorí len akési najvrchnejšie poschodie ohromnej torty, ktorú tento neuveriteľne plodný spisovateľ začal piecť už vo veľmi mladom veku.
Do širšieho povedomia sa doma plnohodnotne uviedol ako devätnásťročný debutovým románom Velká iluze, ktorým si pomerne zručne pripravil zázemie pre svoje ďalšie autorské aktivity.
Príbeh sa z väčšej časti odohráva v Helsinkách v dvadsiatych rokoch minulého storočia a zachytáva zopár momentov zo života helsinskej bohémy. Mladý, morálne čistý redaktor Hart stretáva na večierku u pani Spinelovej krásnu, zhýčkanú, vnútorne rozpoltenú Caritas a zatrpknutého skeptického poetu menom Hellas. Neostrieľaný Hart zvodnej Caritas na mieste podľahne. Vzniknutý trojuholník pomaly začína odkrývať hlboké osobné tragédie, ktorých rozuzlenie vyústi do nie celkom šťastného konca.
Waltari v krátkom texte rozohral pomerne solídnu psychologickú partiu, kde osobné pohnútky jednotlivých protagonistov vcelku zaujímavo interpretujú nálady v súdobej spoločnosti. Je pokoj, svet sa otriasol z veľkej katastrofy, bohémsky život bujnie a prekvitá. Opar sladkej bezstarostnosti však narúša prázdnota, neistota a strach z budúcnosti, neschopnosť naložiť s vlastným životom a dať mu zmysluplnú náplň, ktorá by bola reálnou hodnotou a nie len ilúziou života.
Waltari už ako mladík vedel, že všetko šťastie nejde kúpiť za peniaze a je to poznať i v jeho neučesanom debute. Prevládajú v ňom tóny sladkobôľnej i horkej melanchólie, je v ňom badateľná typická autorova potreba hľadať, ktorá mu je hádam bližšia než samotný cieľ hľadania. Je v ňom množstvo neveselých nálad, ktoré, aj keď nevyznievajú čisto nihilisticky, k optimizmu majú veľmi ďaleko.
Velká iluze naozaj nevyčarí veselý úsmev na tvári. Nezainteresovaného čitateľa môže dokonca odradiť, ale „ultras-Waltari“ v nej dostanú vcelku zaujímavý pohľad na zemitý, skrz-naskrz pesimistický štart svojej obľúbenej literárnej hviezdy. Po humore ani stopy, tak je to dobre. :)
Mika Waltari: Velká iluze
Vydal: DOBROVSKÝ s.r.o. 2016
Preklad: Jana Mašková
176 strán