Veronika Kolejáková /víťazka/

Andrej ~ Marta

1

Myslel si, že sa to pre neho skončí skôr

Ulica znesie len presne dávkované kroky

rastú rovno, jeden vedľa druhého

Ostal len ten ich, dom vedľa zbúrali

V tabuľkách na zemi

(okná niekto predtým starostlivo zložil)

sa v noci odrážali hviezdy

Ľahol si spať

Ryby boli ešte vonku, chladné a opatrné

Plávali proti gravitácii po miestach

kde strieka modrý atrament

a do akvária vteká rieka

potme uvažujúca nad pádom

Zmazať červené pero, čiernu fixku

poznámky o tom, že sa nemá rád, len sa rád pýta

Orientovať sa podľa svetových strán

alebo podľa soli

vyzrážanej nad sporákom

Ráno bolo krásne vidieť oblaky

Medzi nimi lastovičky

Fárali do práce ako baníci

a chrobáky si s nimi odslúžili celý deň

Večer ho doma čakali, ale neprišiel

teda oficiálne nie

V skutočnosti ležal po celý čas pod stropom

červený v tvári

Zažíval každý deň podobné chvíle

Vyberal ich postupne ako parkety

prebrúsil ich pohľadom

a uložil naspäť inak

Prsty ukazovali na polnoc

Bol len on a lístok otrčený do tmy

Autobus sa pohol

postrčili ho frčkou do chrbta

Mal zlé sny

mama mu v nich balila na desiatu skrutky

čierni strážcovia pásli stromy

a plašili to, čo žije nad nimi

Za každú takúto polnoc čiara

za kopanec buchnát

Bude ťažké vystúpiť

Matúš Benkovič

Mixy

TRANSCENDENCIA

Videl som mozgy ďalšej generácie internetizované,

nerozlišujúce medzi umelou a biologickou inteligenciou,

pokračujúce v exponenciálnom raste komplexity

v čoraz abstraktnejších technologických systémoch

v hustnúcom výpočtovo optimalizovanom prostredí

videl som koniec geografie a biológie, miniaturizáciu,

manipuláciu génov, atómov a subatomárnych štruktúr,

kolonizáciu efektívnejšieho a trvanlivejšieho substrátu,

kompresiu priestoru, času, energie a hmoty,

akceleráciu vývoja smerom k technologickej singularite

videl som, ako globálny mozog nadobudol vedomie,

ako živá výpočtová technika pohltila a prekročila ľudí,

vznik infomorfného transhumánneho neokortexu Zeme,

zostup o niekoľko rádov medzi kvantové paradoxy,

zmiznutie neurohmoty z makroskopického vesmíru

videl som zrútenie evolúcie do štruktúry časopriestoru,

superhusté a superefektívne komputronium,

superexponencionálny pokrok k singularite čiernej diery,

dosiahnutie výpočtovo najefektívnejšieho objektu,

nekonečnú gravitačnú dilatáciu času

videl som inteligenciu mysliacu rýchlosťou svetla,

bezrozmernú komunikáciu konvergujúcich civilizácií,

univerzálny informačný konektóm stojaci nad časopriestorom,

neobmedzené simulácie a replikácie vesmírov,

videl som všetko naraz ako všeobjímajúce vedomie

Peter Prokopec

Jednosmerný bod

KTOSI

(Aj) uprostred leta:

mráz za nechtami.

Zoškrabujúc

poslednú vrstvu neba

hovorí:

nič tu nie je.

POČASIE

Hryziem si do jazyka,

až prehryznem slová –

zvnútra sa

na seba nepodobajú:

obrazovka notebooku

je dobre čitateľná,

zdvíha sa vietor.

POHĽAD

Čím sa kochajú mŕtvi,

ktorí v toľkej hĺbke

nevedia rozpoznať obrazy?

JEDNOSMERNÝ BOD

O 1:34 alebo v iný, presnejší čas

sa prebúdzam: som ten, kým

som bol a ten, kým budem:

priesečník, kde sa predáva správa, aby

nedošlo k omylu.

Zobraziť diskusiu (0)