Kniha sa stala bestsellerom po celom svete a bola aj sfilmovaná. Nechýba jej nápaditosť, vtip ani filozofickosť. ,,Ježkom“ sa v tomto diele stala hlavná postava – Renée, 54-ročná domovníčka, ktorá je nenápadne skrytá pred ostatnými obyvateľmi parížskeho bytového domu. Býva sama na prízemí a na prvý pohľad nevyniká ničím zaujímavým. Má obyčajný život naplnený sledovaním telenoviel, ktoré má často zapnuté príliš nahlas. Ale čo ak ide len o perfektný krycí manéver? Uverí niekto skutočnosti, že sa Renée večer potajme rozplýva nad filozofiou?

Kniha má komplikovaný sujet a je rámcovaná dvoma dejovými líniami. Prvú z nich tvorí ja-rozprávanie v podaní Renée a druhú časť otvára Paloma, jej 13-ročná susedka. Autorke sa v tomto prípade podarilo vytvoriť nezvyčajný kontrast, pričom obe postavy pôsobia na svoje okolie skôr ako ,,antihrdinky“. Pohľad do ich vnútorného myslenia je vyjadrený pomocou vnútorných monológov. Hoci Renée a Palomu trápia rozdielne problémy, stále vedia žasnúť nad ľuďmi a spôsobmi ich správania, pričom si ponechávajú nad všetkým potrebný nadhľad. Netreba sa však zľaknúť filozofického charakteru knihy. Napokon cieľom diela nie je ponúknuť odborný výklad toho-ktorého smeru, ale vysvetliť niektoré filozofické princípy odľahčenou a ,,stráviteľnejšou“ formou. Napomáha tomu aj satira a sarkazmus, napríklad pri opise groteskných situácií, v ktorých sa ocitnú obyvatelia domu očami pozorovateľky – domovníčky s charakterom ježka.

V diele sa postupne vynára na povrch niekoľko tém, najmä témy priateľstva, morálky, inteligencie, kultúrnosti či vzťahov. Napriek širokému spektru, ktoré si autorka vybrala pri koncipovaní románu, ich postupne jednu po druhej predstavuje a vzájomne prelína. Spočiatku je však potrebné sa do knihy ,,začítať“, hneď v úvode môže pôsobiť niekoľko motívov naraz zmätočne. Nato, aby nastalo porozumenie na strane čitateľa, je potrebná trpezlivosť. Vo výsledku však čítanie stojí za to. A hoci sa Barbery vyhýba patetickosti, v závere k nej trochu skĺzava, ale nie je to nič, čo by dielu ubralo na príťažlivosti.

Hrdinka Renée, ako sa môžu čitatelia domnievať, s určitosťou pozná správanie druhých, vie ich skvelo zanalyzovať, ako aj ich skryté pohnútky, no sama je napriek svojim rozumovým schopnostiam neistá a v bežnom živote si počína neobratne ako ježko. Obrazne na seba berie jeho podobu a bráni sa pomocou ,,pichliačov“, čo sú už v úvode spomínaná irónia a sarkazmus. Nepriateľov nimi dokáže spoľahlivo ,,odraziť“. Čo sa však stane, ak jej táto obrana padne? Dokáže sa potom uchrániť pred potenciálnym nebezpečenstvom? A svetom, v ktorom jej neustále niečo hrozí?

Hlavným motívom románu ostáva budovanie, respektíve búranie pomyselných múrov medzi ľudským srdcom a ,,drsným“ svetom ,,vonku“, ktorý očami Renée iba berie, a keď aj dáva, vždy za to niečo vezme naspäť. Týmto postojom reflektuje vlastný pesimizmus či stratenú vieru v ľudstvo a morálku. Rozprávanie obsahuje prvky úvahovosti a filozofickosti, pričom nejde o žiadne výkladové dielo, ale pomerne zaujímavú beletriu. Dejové línie sa v knihe často prelínajú a obsahujú logickú nadväznosť na predchádzajúce myšlienky. Čitateľ získava dojem, akoby si postavy navzájom dokázali čítať myšlienky. V románe nájdete aj množstvo odkazov na japonskú kultúru a ,,čistotu“ myslenia. V tomto zrejme tkvie autorkina záľuba – japonské reálie a princípy žitia totiž nájdete aj v jej diele Jediná ruža. Román S eleganciou ježka je kultivovanou knihou, ktorá vtipne zhŕňa rozličné aspekty života. Humorný pohľad na vzájomné porozumenie a ľudskosť, ktoré sa z nášho sveta vytrácajú, vám pripomenie, ako sú tieto vlastnosti podceňované a prehliadané. Podobne ako ,,ježkovia“, teda citliví ľudia, ktorí ich pred krutým svetom vytrvalo ukrývajú v sebe, čo je škoda, lebo bohatstvo ich myslenia a chápania je naozaj výnimočné.

Muriel Barbery: S eleganciou ježka

Lindeni, 2023

Zobraziť diskusiu (0)