V momente stretu s jeho tvorbou sa zamyslíte nad prostotou života, celkom obyčajného, plného paradoxov a sledov udalostí, ktoré možno vždy a možno nikdy nedávajú zmysel. Ide tu o isté navodenie pocitu, keď sa čitateľ stráca sám v sebe a ponára sa do najhlbších zákutí svojej mysle. Poďme spoločne nahliadnuť do tej Etgarovej, ktorú nám po malinkých kúskoch odkrýva v najnovšej zbierke s názvom Porucha na kraji galaxie.

Tá obsahuje dvadsaťdva krátkych diel poviedkového charakteru, v ktorých si každý čitateľ nájde to svoje. Ak na knihu nazeráme vo všeobecnej rovine, zistíme, že nám autor veľmi trefne a bez servítky rozpráva krátke príbehy obyčajných ľudí prežívajúcich neobyčajné veci. Podáva ich s humorom, provokáciou, ale aj trpkosťou, práve takou, akou je sám život. Dominantnými prvkami celej zbierky sú ostrovtip a tragickosť prechádzajúca až do tragikomického. Postavám sa nedá uprieť istá dávka iracionality sprevádzaná zaujímavými dialógmi, ktoré sú, tak akurát, okorenené sarkazmom a vulgarizmami, ktoré neprekážajú, naopak, dodávajú príbehom aktuálnosť.

„Život je ako nízky nevkusný stolík, ktorý v byte zanechali predchádzajúci nájomníci. Väčšinu času ho vnímate, pamätáte si, že je tam, dávate si pozor, ale občas naň zabudnete a potom doň narazíte píšťalou alebo kolenom ‒ a bolí to. A takmer vždy zanechá jazvu. Keď fajčíte, nízkeho stolíka sa tým nezbavíme. Ničím okrem smrti sa ho nemôžete zbaviť. Ale dobrý šluk môže ostré hrany obrúsiť, trocha ich zaobliť. A potom ten náraz už bolí omnoho menej.“

Ak sa na jednotlivé poviedky pozrieme pod drobnohľadom, zistíme, že celá zbierka je tematicky naozaj širokospektrálna. Autor sa v nej nevyhýba témam, ktoré sú v konzervatívnej spoločnosti často tabuizované. Pre seba typicky svojským spôsobom dokáže rozprávať o samovražde, drogách alebo sexe. V jednom momente stojíte na streche a pozeráte sa na otca so synom, ktorí zachraňujú samovraha, a o pár strán ďalej si dávate stretnutie so ženou vo virtuálnej realite. Zachraňujete bezdomovcov, dávate si „šluka“ marihuany s neznámou ženou alebo sa ocitnete len tak v reštaurácii, kde päťdesiatročný muž oslavuje narodeniny so svojou mamou takmer každý deň, lebo si kúpil všetky narodeniny v roku. Váš otec sa premení na králika a mama vám to nechce veriť? Ako je to vôbec možné. U Kereta sa nemožné stáva možným. Ba čo viac, úplne uveriteľným a prirodzeným. Dokáže vtipkovať, no treba podotknúť že vždy inteligentne a na úrovni, o nebi, pekle, anjeloch, či dokonca holokauste. Veľmi jemne, vkusne, no s istým pomyselným hrotom, ktorý vždy trafí do čierneho.

„Peklo bolo plné duší, ktoré žili, akoby nebolo zajtrajška, a až keď umreli, zistili, že musia zaplatiť za svoje hriechy. Cvi nechcel byť prvý, kto tam príde čistý ako sneh len preto, lebo sa mu nepodarilo nájsť kúsok svojho šťastia ani tu v raji.“

To, čo Etgar dokáže obsiahnuť na štyroch či piatich stranách poviedky, sa niektorým autorom nepodarí ani na tristo stranách hutného textu. Niektoré poviedky môžu osloviť čitateľa viac, iné menej. Autor nám však v kratučkých príbehoch, úplne prirodzeným spôsobom prináša až neočakávaný literárny zážitok. Potrebujeme sarkazmus, potrebujeme humor a zároveň si potrebujeme zahryznúť do pery pri pomyslení na to, že absurdita ľudského správania nás obklopuje každý deň. Potrebujeme spájať nemožné s očakávaným, vesmír so zemou, sny so skutočnosťou. Potrebujeme čítať Etgara.

Etgar Keret: Porucha na kraji galaxie

Artforum, 2021 (edícia -klad)

Preklad: Silvia Singer, Michal Vlk

Zobraziť diskusiu (0)