2018

„Vážení priatelia – vážení přátelé! Máme tu 28. október 2018, náš najvýznamnejší štátny sviatok! Vítam všetkých poslucháčov pri počúvaní priameho prenosu z osláv stého výročia založenia Československej republiky, ktoré vyvrcholia na Masarykovom námestí v Bratislave. Dnes nám praje počasie a máme slnečný jesenný deň. Sprievod sa práve presúva od sochy Milana Rastislava Štefánika pred Slovenským národným múzeom cez Hviezdoslavovo námestie a zdravia ho zhromaždení obyvatelia Vydrice. Táto starobylá bratislavská štvrť, známa svojou umeleckou komunitou, je rodiskom či domovom viacerých úspešných maliarov, hudobníkov a spisovateľov.

Do slávnostného prejavu prezidenta republiky ešte zostáva nejaký čas, preto je na mieste opýtať sa – akých bolo tých uplynulých sto rokov?

V dôsledku 14 bodov prezidenta USA Woodrowa Wilsona, Versaillskej a Trianonskej mierovej zmluvy po skončení Veľkej vojny, ako aj úsilím T. G. Masaryka, Edvarda Beneša a Milana Rastislava Štefánika vzniklo 28. októbra 1918 Československo.

Boli to najprv roky hľadania identity nášho štátu, slepých uličiek tvorenia národa československého i rôznych podôb nacionalizmu. Necúvli sme ani pod hrozbou hitlerovského nacizmu, na ktorý dnes už spomíname len ako na nepodstatnú epizódu vo vývoji nášho spoločného štátu. Nebyť rozhodnosti prezidenta Edvarda Beneša, pripravenosti našej armády a odhodlania spojencov zadupať vznikajúci požiar už v zárodku, istotne by sme čelili ďalšej zničujúcej vojne. A veru, ktovie, kde by sme boli dnes.

Po roku 1940, po prekonanej kríze, sa naša republika stabilizovala a odvtedy trvá jej prosperita. Zvládli sme aj prílev migrantov z Nemecka a Rakúska a po prekonaní problémov sa nakoniec podarilo začleniť ich ako plnoprávnych členov našej vlasti. V štyridsiatych a päťdesiatych rokoch nastal veľký rozmach slovenskej a českej kultúry – literatúry, hudby, kinematografie a výtvarného umenia.

Snaha o komunistický puč, podporovaná spoza našich východných hraníc, sa nestretla s úspechom. V roku 1948 sa Československo stalo federatívnou republikou. V roku 1949 sa náš štát ako jeden zo signatárov Washingtonskej zmluvy pridal k zakladajúcim členom NATO. V ekonomickej úspešnosti sme sa nakoniec prepracovali do prvej pätnástky krajín sveta, kde sme sa udržali po mnoho rokov, prakticky až dodnes.

V búrlivom roku 1968 naša armáda, spolu s armádami piatich spriatelených krajín, vrátane Francúzska a Nórska, odvrátila pokus o vyvolanie občianskych nepokojov komunistami, ktorí zneužili študentské zhromaždenia.

Sedemdesiate roky priniesli ropnú krízu, ale aj tlak na odzbrojenie Spojených štátov a Sovietskeho zväzu, čo prispelo k celosvetovej bezpečnosti a zníženiu medzinárodného napätia. V roku 1975 sa uskutočnila Konferencia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Záverečný helsinský akt podpísala aj naša krajina. V roku 1977 vznikla iniciatíva Ľavicová charta, ktorá usporiadala podpisovú akciu. Snažila sa poukazovať na údajne neuspokojivý stav ľudských práv u nás a neúspešne sa usilovala zvrátiť vývoj v republike. To všetko sme prestáli a naďalej sme zostali stredoeurópskym ostrovom stability.

V roku 1993 sa podpisom Maastrichtskej zmluvy Československo stalo jedným zo zakladajúcich štátov Európskej únie.

Nové tisícročie zastihlo našu republiku čeliacu viacerým medzinárodným výzvam. Československé vojská sa zúčastnili na bojoch v Iraku a Afganistane a prispeli ku konsolidácii týchto dvoch regiónov. V roku 2008 prepukla globálna finančná kríza, v roku 2015 zasa migrantská kríza. Napriek veľkému záujmu utečencov zostať na území Československa sme ich doteraz prijali iba približne 25 tisíc.

Nedá mi to a musím pripomenúť notoricky známy okrídlený výrok slovenského filozofa Ignáca Weinwurma: Krajina, ktorej politické dejiny sa dajú zhrnúť do jedinej vety, je šťastnou krajinou.

Práve som dostal od kolegov informáciu... Pred malou chvíľou preletela médiami šokujúca správa, že samozvaný „otec národa“ a podvodník slovenského pôvodu, Vladimír Mečiar, uväznený za krádeže a spreneveru ako šéf nebezpečného zločineckého gangu verejne známeho pod označením Juristi, ráno vo väzení spáchal samovraždu – údajne na protest proti dnešným oslavám. Ale nenechajme si vziať dobrú náladu...

Koridorom si razí cestu veľká čierna limuzína Škoda Hermes a vezie vzácnu návštevu. Zhromaždený dav jasá a máva štátnymi vlajkami. Medzi zhromaždenými vidím aj čestného predsedu Matice slovenskej Dr. Kornela Földváriho, ktorý túto inštitúciu po období tápania, izolovanosti a obhajovania záujmov úzkych skupiniek ľudí priviedol v šesťdesiatych rokoch k otvorenosti a skutočnému reprezentovaniu všetkých častí slovenskej kultúry. Sú tu aj delegáti z Košíc, Banskej Bystrice, zo Žiliny, z Mukačeva či Užhorodu – mávajú vlajkami svojich miest.

Znie štátna hymna... Na tribúne už stojí pripravený prezident Československej republiky, Dr. Andrej Babiš, sprevádzaný predsedom Slovenskej národnej rady Dr. Andrejom Kiskom a podpredsedom Genpor. Ing. Alojzom Lorencom. Vypočujme si teda ich prejavy!“

[Rozhlasová reportáž z osláv 100. výročia založenia Československej republiky]

Peter Krištúfek

Atlas zabúdania

Artforum 2018

Zobraziť diskusiu (0)