Terajší aj budúci študenti humanitných a sociálnych vied majú odteraz k dispozícii veľmi významnú knihu o sociológii náboženstva a aj znalci tohto odboru určite ocenia snahu prekladateľov predložiť verejnosti sociologickú teóriu náboženstva od Petra Ludwiga Bergera (1929 – 2017). Náboženstvo má zásadný význam v hraničných situáciách, kedy je ohrozený zmysel existencie alebo sama existencia. Nejde len o jednotlivcov, ale aj o väčšie sociálne skupiny a národy v kríze. Významné sociálne ohrozenie (napr. zabitie politického vodcu, hrozba vojny) spôsobuje zrútenie reality udržiavaných významov a náboženstvo vtedy dokáže pomôcť krízu prekonať. To je však možné, len ak sociálna štruktúra považuje náboženstvo za svoju prirodzenú súčasť. Náboženstvo obrazne predstavuje baldachýn zastrešujúci nielen každodenné a sviatočné chvíle, ale aj sociálny život a individuálne utrpenie.

Samotnému Bergerovmu textu predchádza úvod Romana Vida z Masarykovej univerzity. Čitatelia sa v ňom dokážu veľmi zrozumiteľne oboznámiť s východiskami teórie Petra L. Bergera a Thomasa Luckmanna z ich spoločnej (sociologicky mimoriadne vplyvnej) knihy Sociální konstrukce reality (CDK 1999). Určite sa dá odporučiť aj ďalšia výborná Bergerova kniha, dnes už ďalšia klasika Pozvání do sociologie (Barrister & Principal 2017). V jadre Posvätného baldachýna sú dopodrobna rozobrané tri témy: „rekonstrukce sociologické teorie, povaha modernity a spoločenská role náboženství“. Svoje tvrdenia Berger priebežne ilustruje na príkladoch z katolicizmu, protestantizmu, judaizmu, ale aj gnosticizmu alebo hinduizmu.

Vo vzťahu jednotlivca a spoločnosti je pre Bergera kľúčové „významové univerzum“, čo je „skutečnost jak ji vidíme nebo též přirozený výklad světa“. Každý výklad sveta musí potvrdzovať svoju platnosť, musí byť „legitimizovaný“ - vedieť odpovedať na otázku, prečo existuje. A práve náboženstvo vždy prioritne slúžilo k tvorbe a následnému udržiavaniu významových univerz, ako uvádza Vido. Čo však legitimizuje výklad sveta v sekularizovanej spoločnosti, kde je náboženstvo na ústupe? Inými slovami, čo garantuje pravdu? Sú to napr. politické ideológie alebo vedecký svetonázor a pod. Aj týmto nenáboženským témam sa potom venuje sociológia náboženstva.

Moderné spoločnosti sú aj pluralitné: vo sfére ideí vedľa seba existujú rôzne ideológie, svetonázory a ľudia si (podobne ako v obchode) vyberajú z ponuky a osvojujú to, čo sami uznajú za vhodné. Na druhej strane stoja náboženstvá so snahou vyvinúť vhodné, akoby „marketingové“ nástroje na oslovenie potenciálnych „spotrebiteľov“. Z pohľadu cirkví nejde totiž len o myšlienkové zázemie, ale aj potrebu členstva. Vo sfére náboženstva sa potom tiež aplikujú trhové mechanizmy a nezanedbateľnou sa javí ekonomická rovina – doteraz je napr. pomerne citlivá finančnej podpory cirkvi zo strany štátu.

Nič však nie je také samozrejmé ako sa zdá a aj Berger neskôr zmenil, resp. upravil svoje názory na rolu náboženstva v moderných spoločnostiach, pričom dôraz presunul na pluralitu. Náboženstvá si nachádzajú stále nové a nové prejavy, ich ústup nie je vôbec taký jednoznačný ako sa javil v 60tych rokoch 20. storočia. Komplikovaná je aj situácia okolo sekularizmu, a časť, ktorú mu Berger venuje sa oplatí čítať pozorne. To, pravdaže platí o celej knihe. Hoci je štýl textu baldachýn pomerne náročný, a prvá časť viac abstraktná a vyžaduje sústredenie, oplatí sa jej venovať čas, aj keď čitateľ nie je sociológ. Nateraz sa zdá, že viaceré tézy Petra L. Bergera stále platia a ešte nejaký čas platiť budú.

Peter L. Berger: Posvátný baldachýn. Základy sociologické teorie náboženství
Preklad: Ivo Lukáš a Roman Vido
Barrister & Principal 2018
180 strán

Zobraziť diskusiu (0)