Pozorovateľ Pozorovateľa
Téma knihy Dostojevskij. Autor ako psychoanalytik (2019, pôvodne - 1989), sa do vysokej miery orientuje na citáciu francúzskeho spisovateľa Andrého Gida, ktorý povedal, že Dostojevskij sa vo svojich literárnych postavách stratil, a tak ho v jeho románoch možno znova nájsť. Psychológ Louis Breger (*1935) odhaľuje pôvod tohto tvrdenia a obracia sa za jeho knihami, ktoré spája s kontextom Ruska v 19. storočí.
Túto štúdiu vykonáva od samotných začiatkov Fjodora Michailoviča Dostojevského, kedy mal problémy s váhou svojho talentu a už pri tvorení svojich ranných prác sa považoval za veľkého spisovateľa. Do kariet mu nahrávali aj naklonené kritiky a priazeň vo vyššej spoločnosti. Práve odtiaľto jestvujú záznamy o tom, aké mal mladý autor sklony k pohŕdaniu rovesníckou konkurenciou a urážlivosti. Bol na seba opatrný, humor v povznesenej nálade prísediacich prijímal s istou dávkou vzťahovačnosti a mal šteklivý cit pre moment, kedy má od stola odísť. Našťastie, vzrušenie z úspechu sa mu podarilo rozložiť do mnohých diel a premenlivosť priateľstiev prispela ku koloritu inšpirácie. Najmä vzťah k bratovi Michajlovi s ktorým mal mnoho spoločného.
Paralely v rodinnom kontexte ho taktiež stigmatizovali na celý život. Otcova náladovosť ťažko skúšala nadpriemernú senzitivitu chlapca a zaradila sa medzi stigmy, aké mu zostali po celý život a do vysokej miery ovplyvnili i jeho povahu. Dostojevského citovosť bola podmienená ostrými obrazmi, aké sa mu vynárali počas tvorby a pripomínali mu atmosféru detstva a štúdií. Mátala ho scéna o bitom kočišovi, na akom si vylieval pán svoje opilecké emócie. Nuž, tie kone majú asi na psychiku veľkých ľudí značný vplyv.
Louis Breger popisuje, ako vedel pracovať s momentom, kedy jeden detail v situácii mohol rozhodnúť o geniálnom spracovaní krivdy, krízy aj radosti. Vytváral hlboké portréty ľudí, dokonale poznal ich psychologické zázemie a spoločenskú úlohu. Oddával sa komplexom postáv, prežíval ich premeny a po súkromnej linke sa vyrovnával i s dozvukmi literárnych osudov.
Kniha postupuje naprieč míľnikmi v tvorbe, ukazuje Dostojevského v prirodzenom svetle a jeho načrtnuté súkromie nám ponúka intenzívnejší zážitok s jeho knihami. Dokáže slúžiť ako psychologická mapa a spájať knihy s obdobiami, kedy mal problémy s hazardným hraním kariet, láskou, priateľmi aj literárnymi autoritami.
Vydavateľstvo F, 2019
Preklad: Barbora Al Zafari
Louis Breger