Nebezpečný podzemný svet

Americký spisovateľ Hugh Howey pôvodne publikoval od roku 2011 krátke príbehy o podzemnom svete svojpomocne prostredníctvom Kindle Direct Publishing. Získali si značnú popularitu a po ich spracovaní do súdržnej podoby dlhého príbehu vyšli ako román Silo (Lindeni, 2024). Howey neopísal len rozmanitý život rôznych skupín obyvateľstva žijúcich v obrovských stavbách nachádzajúcich sa pod úrovňou povrchu Zeme, ale prejavil značný talent v analýze spoločenského usporiadania uzavretej komunity, špecifickej formy autoritatívneho riadenia založenej na starostovi sila, šerifovi a IT oddelení s významnými kompetenciami a schopnosťami riadiť životy ľudí. Ako v každej diktatúre, ani tu nie je priestor pre rebelov – tí najvýraznejší sú posielaní na povrch, pričom tento rituál je v sile pozorne sledovaný celou spoločnosťou.

Prvý román sa odohráva len v jednom sile, ale už v druhom pokračovaní zisťujeme, že síl je viac a do určitej miery medzi sebou aj komunikujú. V Zmene (Lindeni, 2025) sa dozvedáme príčinu ich vzniku, dlhodobejšie stratégie riadenia, riziká spojené s odchýlkami od vopred stanoveného očakávaného vývoja. Howey zvolil aj náročnejšiu kompozíciu, keď dej posúva v priebehu stáročí, pričom prepojenie je zvolené cez niekoľko postáv, ktoré podstupujú zmrazenie a opätovné rozmrazenie, keď nadíde čas na ďalšiu úlohu v riadení komplexného systému podzemných svetov. Dôležitou súčasťou sveta postáv sú vnútorné konflikty, problémy s pamäťou, deformácie morálky pôvodne čestných ľudí. Knihy sú síce hrubé, ale vedia pohltiť a zaujať, aj vzhľadom na rôznorodosť aktérov a ich nezvyčajné životné podmienky so všetkými starosťami, aké život v uzavretom priestore zahŕňa. Zmena prináša aj vážne zistenie, že medzi silami sa dá nielen komunikovať, ale dokonca aj presúvať. A na toto dramatické zistenie nadväzuje posledný diel Prach.

Vzbura proti systému s cieľom prežitia ľudstva

V Prachu sa opäť stretávame s postavami z predchádzajúcich dielov a autor si dal za úlohu zodpovedať viaceré otvorené otázky, ktoré si čitateľstvo muselo nevyhnutne položiť. Zároveň však dej posúva významne dopredu smerom k prežitiu ľudstva ako takého, pretože odhalenie niektorých dlhodobých plánov naznačuje zlovestné zámery pôvodných architektov. Štruktúra knihy kombinuje viaceré perspektívy: striedajú sa rôzne silá a v nich naberajú na intenzite hlasy rozmanitých postáv s ich motiváciami. Spôsob riadenia uzavretých komunít prináša problém s autoritou: viacero postáv je presvedčených o vlastnej výnimočnosti, myslia si, že práve oni poznajú tie najlepšie riešenia pre ostatných. To spôsobuje ďalšie konflikty s potenciálom celospoločenského prevratu. Vyrovnanie sa s týmito vlnami odporu môže ovplyvniť celú budúcnosť ľudstva.

Howey v tomto diele opäť dokazuje, že vie vytvoriť presvedčivý uzavretý svet – silo je viac než len priestor, je to mechanizmus psychologického a spoločenského tlaku. Je tiež zreteľná autorova snaha rýchlo posúvať dopredu dej, nájdeme tu viacero scén veľkých rozmerov, týka sa to počtu zúčastnených aj priestoru, aký je zasiahnutý. Problém trilógie spočíva v tom, že otvorila príliš veľa otázok. Mnohé sú zodpovedané, ale niektoré nie, napríklad by bolo určite zaujímavé zistiť, čo sa stalo so všetkými ostatnými silami okrem tých, v ktorých sa odohrával dej? O niektorých je zmienka, ale o mnohých nie a v tomto zmysle sa dá očakávať, že si Howey vybudoval priestor pre prípadné ďalšie pokračovania. Alebo samostatné romány s úplne inými hrdinami.

Trilógia ako celok pôsobí kompaktne, je napísaná jednotným štýlom a autor našiel elegantný spôsob, ako ju prepojiť aj tými istými postavami. Kombinácia osobných drám, bežných starostí aj potešení so širšími sociálnymi pohybmi sa osvedčila, postupne však získavajú väčšiu váhu akčné scény aj konfliktné situácie. Navyše svojím podzemným umiestnením prináša celkom zvláštny svet, takže priaznivci postapokalyptickej literatúry by si túto trilógiu nemali nechať ujsť.

Hugh Howey: Prach

Preklad: Michal Jedinák

Lindeni, 2025

Zobraziť diskusiu (0)