Pradivo civilizácie
Na dejiny civilizácií sa dá nazerať veľmi rôznou optikou: od myšlienok utvárajúcich základné paradigmy cez vedu a techniku po významné osobnosti aj skúmanie každodennosti. Na vývoj mali nepochybný vplyv rôzne choroby, epidémie, ale aj klimatické okolnosti. Originálny pohľad prináša aj Virginia Postrelová, ktorá sa zamerala na textil ako základnú technológiu utvárajúcu svet taký, ako ho poznáme.
Látka ako formujúca civilizačná sila
Virginia Postrelová pôvodne vyštudovala anglickú literatúru, ale dlhodobo pôsobila v médiách, v ktorých sa venovala vzťahu ekonomiky a kultúry, osobitne sa zameriavala na módu, otázky vkusu a filozofiu spoločenských zmien. Skúsenosti z týchto oblastí využila pri písaní svojich kníh, naposledy v diele Předivo civilizace. Jak textil utvářel svět. Postrelová ukazuje, že textil nebol historicky len vedľajším produktom kultúry, ale kľúčovou silou formujúcou ekonomiku, technológiu a spoločnosť.
V siedmich kapitolách venovaných dejinám textilu sledujeme nielen samotný vznik a využitie látok, ale predovšetkým ich spojenie s civilizačným vývojom:
„Látky tvořily náš svět, nenápadně i neskrývaně, krásně i hrozně“ (s. 13).
Spracovanie textilu z dlhodobého hľadiska prinášalo rôzne inovácie a reflektovalo technologický pokrok. Zároveň sa stalo jednou z prvých globálnych ekonomických tém, keďže obchodovanie s látkami predstavovalo zásadný zdroj príjmov od hodvábnej cesty po britský obchod s bavlnou. V rukách majiteľov patentov a obchodníkov sa koncentrovalo obrovské bohatstvo, no sú tu aj iné okolnosti. Súviseli s uvoľnením ohromnej pracovnej sily dovtedy zamestnanej v oblasti tkania. Tkacie stroje nahradili ľudí a mnohé dovtedy finančne náročné produkty sa odrazu stali dostupnými pre veľkú časť populácie: „Oblečení, plachty, ložní prádlo i pytle na mouku, tedy nezbytné věci, byly najednou mnohem levnější, dostupné ve více druzích a snadno sehnatelné“ (s. 89).
Bavlna, migrácia a islam
Spracovanie textilu malo takto nepochybne sociálne a kultúrne dôsledky – textil formoval spoločenské štruktúry, pracovné podmienky a aj boj za práva pracovníkov (napríklad v súvislosti s továrňami v 19. storočí). Tu je potrebné spomenúť aj pestovanie bavlny na plantážach Severnej Ameriky, obchodovanie s otrokmi a mocenské rozpory, ktoré to vyvolávalo. Pracovníci v teréne, dielňach a továrňach mali vždy svoj dôležitý podiel na stave civilizácie svojej doby. Veľmi výstižne je to vidieť v pasáži venovanej prelínaniu šírenia islamu a pestovaniu bavlny. Obchodníci s bavlnou boli často tiež náboženskí učenci a to, že väčšina bavlny sa od 9. storočia vyvážala do Iraku, znamenalo aj šírenie islamu na vidieku.
„Příslib dobrého výdělku přitahoval do nových vesnic pracovní síly, které se přidávaly k víře zdejších zbohatlíků. Zoroastriánští majitele půdy si tak nemohli nárokovat tolik pracovníků z řad migrantů a bylo těžší donutit lidi, aby se vrátili do svých starých domovů“ (s. 34).
Autorka sa neuspokojila len s opisom dejinných faktov. Oživuje príbehy vynálezcov, obchodníkov a robotníkov, ktorí v priebehu tisícročí stáli pri vývoji textilných technológií. Ukazuje, ako tkanie priamo súvisí s vývojom matematiky, keďže zložité vzory vyžadovali pokročilé výpočty, a ako napr. Jacquardov tkáčsky stav pripravil pôdu pre počítačové programovanie, keďže on sám využíval automatizované vyrábanie vzorov cez dierkované karty.
Budúcnosť textilu
Kniha nie je len historickým výkladom. Postrelová píše živým a pútavým štýlom, ktorý robí zdanlivo technickú tému fascinujúcou aj pre laikov. Každá kapitola je plná prekvapivých súvislostí a dobre spracovaných príbehov, ktoré dodávajú textu dynamiku. Autorka má dar prepojiť široké historické a technologické témy do súvislého rozprávania, ktoré čitateľa vtiahne a udrží jeho pozornosť až do záveru venovaného súčasnému výskumu. Čo nás čaká v blízkej budúcnosti? Nenápadne sa na ďalšom formovaní môžu podieľať napr. inteligentné textílie, v ktorých sa budú vyskytovať rôzne smart technológie, a to, čo nateraz považujeme za zvláštne, môže byť v budúcnosti úplne prirodzené. Výzvou je napr. vývoj textilu, ktorý by zabíjal baktérie alebo ľahšie uvoľňoval vyžarovanie tepla ľudského tela.
Kniha Virginie Postrelovej je dielo, ktoré dokáže prekvapiť, zaujať aj tých, ktorí by textil nikdy nepovažovali za hybnú silu dejín. Ukazuje, že tkaniny nie sú len dekoráciou či praktickou potrebou, ale jedným z najzásadnejších vynálezov ľudskej civilizácie. Nenápadným, všadeprítomným, ale dôležitým.
Virginia Postrelová: Předivo civilizace. Jak textil utvářel svět
Preklad: Adéla Bartlová
Host, 2024